Listopad 2008

Pein-Info

30. listopadu 2008 v 19:34 | hajate-sama
Info o postave z Akatsuki: pre tento krat je to Pein, nas milovany rysavy chlapcek, na buduce to bude, co ja viem, trebars Konan....



Pein







Akatsuki šéf je tajuplná osoba pochádzajúca s dediny ukrytej v daždi.




Jeho meno Pein, ale nikto s ostatných členov organizácie ho tak neoslovuje, namiesto toho mu hovoria jednoducho- šéf. Má rešpekt u väčšiny členov, a keďže väčšiny výnimka musí byť- v tomto prípade je to Hidan. Má 20 rokov.




Ovláda jutsu prenosu mysle ( 象転の術 Shouten no Jutsu). Má vlastné Kekkei Genkai

nazývané Rinegan- umožňuje mu to mať 7 tiel. Všetky tieto telá sú zavreté v najvyššej veži v Dažďovej. Majú ryšavé vlasy a pircingi.







.




minulosť:




Kedysi dávno bol Pein sirota, vlastne sa nevolal ani Pein, ale jeho skutočné meno je Nagato. Počas vojny s dažďovou bojoval spolu s Konan a Yahikom. Stretli Jiraiyu, ktorý sa rozhodol, že ich bude trénovať. Veľa plakal, lebo chcel ochrániť za každú cenu svojich priateľov, ale nemohol, keďže bol slabý. Neskôr Nagata, Konan a Yahika napadli ninjovia z Kamennej. Konan utiekla za Jiraiyom a keď sa obaja vrátili, ninjovia boli mŕtvi a nad nimi stál Nagato. Vtedy Jiraiya zistil, že má Rinnegan. Trénoval ich potom ešte niekoľko rokov, kým skonštatoval, že už sú dosť silní.




.




telá:




1. Yahiko




Pein ho používa najčastejšie. Je to vlastne Yahiko, jeho najlepší priateľ. Nevie sa, prečo si ho Pein vzal. Používa ho pri vyvolávaní sochy a Chakrou dokáže ovládať vodu






2. Ninja z Fuuma klanu




Toto telo kedysi patrilo ninjovi z klanu Fuuma. Raz napadol Jiraiyu, ktorý ho poranil v boji na čele a odvtedy tam má jazvu.







3. Ninja z Vodopádovej




Toto bol ninja z Vodopádovej, ktorý sa špecializoval na boj zblízka. Je veľmi dobrý v taijutsu.






4. Neznámi ninja




Tento dokáže oživiť mŕtve telá. Už tak oživil tri, ktoré boli v boji zabité.







5. Ninja bábkar






Toto telo dokáže vystreliť iné časti tela. Pravdepodobne to bol ninja Bábkar.



6. Ninja z Trávnatej


Kedysi to bol ninja z Trávovej. Vie absorbovať Chakru a jeho útoky sú založené na elementoch.





7. Ninja Kunoichi



Peinovo najnovšie telo- žena. Je veľmi mladá. Pôvodne bola ako náhrada za Peinovo stratené telo, keď bojoval s Jiraiyom.





8. Je jeho skutočné telo.


.



Akatsuki:


  1. Stav v Akatsuki: Vodca
  2. Prsteň: "nič", "nula"
  3. Umiestnenie prsteňa: Pravý palec
  4. Partnerka: Konan (Doposud jediná známá žena v Akatsuki)






Kakashi

30. listopadu 2008 v 18:43 | hajate-sama

Po zdrbani mojej kamosky, preco jej sem nedal Kakashi, tak ho tu musim dat...
.

Inak keby nebolo Kakashiho otca Sasori by bol nazive...

Ako to??

Jednoduco. Pamatate si na tu cast co po nom vyskocila Sasoriho babicka? Myslela si, ze je Biely tesak.A to je prave to. nebit neho Sasoriho rodicia by nikdy nemuseli odist, on by ich nikdy nezabil, malicky Sasorinko by nikdy nepocitil utrapenost s toho, ze nema rodicov, nikdy by sa nepridal k Akatsuki, a na koniec by ho nebola Sakura nikdy zabila.










........................................................................................................................................................





tk ale teraz k tomu Kakashimu XD









lubia XD
ten 10 je uplne uzasny..

Diplomik for Gaara-sama

28. listopadu 2008 v 21:34 | hajate-sama |  Cenky

Diplomik pre moje SB-cko Gaara-sama....

Mam ju moc a moc a moc rada.... *posielam velku pusinku*

lubka??

VIII.part-Zvrat citov

27. listopadu 2008 v 20:31 | hajate-sama |  Black Rose
je tu 8 cast poviedky Black Rose...v tejto casti sa dozviete co sa stalo medzi Deidarom a Peinom...nejdem vam ale predsa prezrádzat..tak huraaa do citania....

VIII. part - Zvrat citov

Deidarove bledé telo stálo medzi dverami. Kŕčovito sa držal zárubne, chvel sa, bol spotený a sťažka dýchal. Zdvihol svoje červené lesklé oko, zarazil sa. Díval sa raz na Itachi raz na Sasoriho. Len stál, pozeral, hľadel...Trasľavou nohou vkročil dnu, zavrel dvere, dotackal sa k umývadlu. Otočil kohútikom na studenú vodu, nabral si ju do dlaní a osviežil si s ňou tvár. Striaslo ho pri dotyku studeného na horúce. Itachi so Sasorim sa na neho dívali, vyčkávali čo urobí. Dei sa držal krajov umývadla, po svetlých prameňoch vlasom mu stekala voda. Bolo mu zle, cítil sa ťažko, nevládal sa hýbať. Sasori k nemu vykročil, no Itachi ho chytil za ruku. Kývol hlavou, pustil ho...Pristúpil k nemu, chytil ho za rameno a otočil. Díval sa na neho, nespoznával ho. Jeho tvár, kedysi tak veselú, plnú energie, života, ľahostajnosti vystriedal smútok, utrápenosť...Sasori mu odhrnul prameň vlasov, ktoré mu padali do tváre, zakrývali jej ľavú stranu, pod ktorou sa neschovávalo druhé, rovnako krásne modré oko, ale ďalekohľad. Chytil mu čelo... "Deidara?! Do riti, čo to robíš?! Mal si zostať v posteli!" hneval sa, jeho čelo bolo v ohni, určite to bolo nad 39. Deidara neodpovedal, len sa mlčky na neho díval. Itachi pristúpil ku ním. Chladnu ruku priložil Deimu na čelo, striaslo ho. "Nemal by si zavolať Peina?" pootočil sa na Sasoriho. Dei pokrútil hlavou na protest, nesúhlasil. "Máš pravdu, postráž ho tu, zbehnem po neho..." vybehol von. Deidara sa triasol, kolená sa mu podlomili, padol na zem. Kľačal tam, len kľačal, na nič iné sa nezmohol. Prvý vošiel Pein a za ním Sasori. Pristúpil ku kľačiacemu Deimu, ktorý si objímal ramená a neprestával sa triasť. Čupol si. Ruku mu položil na čelo. Pomaly ju zošuchol, chytil mu bradu, zdvihol ju a pozrel sa mu do očí. Potom sa postavil. "Nie je to nič vážne, neumrie..." s týmito slovami vyšiel von. Sasori si vydýchol, za to Itachi sa mračil. Konečne mal príležitosť vrátiť mu všetko, a myslel tým doslova všetko. Lenže, akosi to nevyšlo. Pein sa očividne o neho nezaujíma, alebo sa mýlil. Pein sa vrátil. Chytil Deimu ruku a postavil ho, potom ho surovo vytiahol z kúpeľne. Zatiahol ho do izby. Sotil ho, čo malo za následok, že Dei spadol na zem. Šéf zamkol dvere a pristúpil k nemu, zdvihol ho zo zeme, dotiahol ho ku posteli, hodil ho tam a zakryl. Pozeral sa na neho...Dei ležal oči mal otvorené a so strachom sa díval do tých jeho. Bál sa ho, bolo to jasné, bál sa, že urobí to čo minule, že mu urobí to čo spravil Itachimu. Potiahol si prikrývku vyššie až pod krk. Zavrel oči a zaspal. Pein ležal na druhej posteli. Hypnotizoval strop svojím rineganom.
Tmavý les...Tma, chlad, vlhkosť...Dei prechádzal tým strašidelným miestom...Bál sa...Po každom kroku sa otočil, načúval, pozoroval, hľadal, mal pocit, že ho niekto sleduje. Ale kto by už len bol na takomto mieste priam sršiace zlom, bolesťou, úzkosťou a beznádejou? Kto by ho už len v tej tme videl, keď on sám si ledva dovidel pod nohy? Kto by ho sledoval na takéto miesto, ktorému sa všetci z diaľky vyhnú? Nikto...Áno, nikto...Pocit beznádeje v ňom vyvolával milnú predstavu, že sa niekto za ním blíži. Že ho niekto pozoruje, ten zvláštny pocit nebol nič viac, len výplod jeho fantázie, ktorá bola ochromená strachom...Ale strachom z čoho? Z Peina, z Itachiho, ba dokonca zo Sasoriho? Stúpal opatrne, rukami preskúmaval terén okolo seba. Šliapol, niečo pod jeho nohami zapukalo...Nehýbal sa. Miesto na ktorom mala byť údajne pevná zem sa prepadlo...A on padal, padal, hlboko do priepasti...
Prudko sa posadil. Po čele mu stekali kropeje potu, pomaly sa ukľudnil. Ruky zložil na deku, pozeral sa dole, dýchal. Pein ho chytil za rameno. Dei rýchlo otočil hlavu, vydýchol si, bol to len on...žiadny les, tma, úzkosť či beznádej. Len on, ten ktorý ho odokryl a sadol si na neho. Deidara sa zozadu musel podoprieť rukami, aby si neľahol. Pein mu pohladil líce, presunul sa ku čelo. Už nebolo horúce, pobozkal ho na neho. Dei uhol hlavou a snažil sa vysúkať spod váhy jeho tela. Lenže akosi to nešlo...Možno už sa cítil lepšie, hlava ho už nebolela, lenže stále bol akýsi pohybu neschopný. Mal dve možnosti, buď si ľahne a nechá Peina nech si robí čo chce, alebo sa pokúsi mu vraziť, čo by asi nebolo moc úspešné, v oboch prípadoch urobí čo chce tak či tak. Nakoniec si zvolil tu prvú možnosť, nespôsobí si ešte väčšie problémy ako má, poslušne a pokorne si teda ľahol späť. "Dobrý chlapec..." povedal Pein a víťazoslávne sa na neho pozeral. Pein ho mal dobre vycvičeného...Ležal, pokorne ho pozoroval, no do očí sa mu nepozrel. "Zbabelec." povedal Pein a strelil mu facku. Deimu zostal na tvári červený otlačok jeho dlane, do očí mu vhŕkli slzy...Slzy bolesti a strachu. Pein ho pobozkal, hladil ho po vlasoch, po nezahalenej časti bledej tváre, po horúcom krku...Ležal na posteli, nedobrovoľne sa mu oddával. "Myslel si si, že ťa nedostane? Hm? Myslel si si, že sa tomu vyhneš?" šeptal mu do ucha, jemne ho olizoval a potom ho silno ho neho kusol. Dei zakňučal. S poraneného miesta mu vytekal slabý prúdok krvy. "Tak čo, prezraď mi čo si si myslel?" olizol tu sladkastú červenú tekutinu, ktorá mu prúdila v žilách. "P-prosím..." Dei mal zavreté oči, bol to strach, ktorý mu bránil otvoriť ich. "Tc...Nemáš ani odvahu pozrieť sa mi do očí? Ha!" skríkol. Dei ho pomaly otvoril. "Ss...Si zbabelec, vieš o tom Deidara?" zaškľabil sa.
"Som si istý, že nie som prvý ani posledný, čo ti to povie." usmial sa na neho. "H-hai..." vysúkal. "J-ja..." začal no Pein mu položil prst na ústa. "Mal si možnosť povedať mi to, lenže si mlčal...Potrestám ťa Deidara, uvidíme čo to s tebou urobí." Deidara sa rozklepal, už asi vedel aký druh trestu šéf zvolí. Rozklepal sa. Pein sa s radosťou na neho pozeral. Bol to pohľad na nezaplatenie, priam pohľad pre bohov. "Neboj sa...Neurobím to čo si myslíš, zvolíme iný druh trestu." postavil sa a odomkol dvere. "Ideme." vytiahol ho von a zaviedol späť do kúpeľne. Itachi so Sasorim zmizli, zostal tam len pohodený, polo mokrý, polosuchý uterák po Itovi. Pein ho zatlačil do vnútra, zamkol dvere. Podišiel k vani a napustil ju teplou vodou. "Trošku sa vykúpeme. Čo ty na to?" Dei prikývol. Podišiel ku nemu. Dal mu dole tričko, ktoré bolo mimochodom celé spotené, ako ležal zababušený v perine. Potom mu rozviazal gate, dal dole gumičku a čelenku. "Si spotený Deidara..." škodoradosť. "Potrebuješ sa trošku umyť, ale najprv, vyzleč ma." Dei sa trasľavými rukami chopil svojej práce. najprv mu rozopol plášť, potom mu dal dole tričko, gate. Bolo to prvý krát, čo videl Peina obnaženého. Sklopil zrak, nechcel sa ne neho pozerať, nechcel sa pozerať na tú vec, ktorá bola vztýčená do hora. Otočil sa. Šéf ho zozadu objal, obtrel sa o neho. "No tak, ideme, snáď som ti povedal, že sa nemáš čoho báť. Dneska nemám náladu s niekým sa hrať, tak sa pohni Deidara." z jeho hlasu sa dalo vyčítať, že ho určite niečo vyviedlo z miery, rozhodil ba možno i nahnevalo. Robil kroky vzad a ťahal Deiho bližšie k vani. "Nie je to príjemne?" opýtal sa, keď už obaja sedeli v horúcej vode, ktorá prijemne pôsobila na ich končatiny. Pein sa oprel a zavrel oči. Uvoľnil sa. Dei si všimol jazvu na jeho bruchu, ktorá sa tiahla od ľavého boku k pravému prsu. Vyzerala, že je čerstvá, iste mala len niekoľko pár týždňov. Nebol to pekný pohľad, obyčajná katana, kunai, či hviezdica by nikdy takéto zranenie nespôsobila. Nebola to hlboká rana, lenže bola zapálená. Dei sa nahol k tomu zraneniu a jemne po nej prešiel rukou. Zranený otvoril oči. Z jazvy sa rukou presunul až na ľavé prso. Ruku mu položil na srdce, ani si nevšimol, že on ho stále pozoruje. Pein mu položil svoju ruku na jeho. Dei sa ne neho pozrel so strachom v očiach. Pein ho druhou rukou pohladil po vlasoch. Pousmial sa. "N-niekto by vám to mal ošetriť." vyjakal zo seba. "A ten niekto budeš zrejme ty, že?" odmlčal sa. Dei sa postavil, vyšiel z vane a pricupkal k umývadlu. Otvoril skrinku a vytiahol nejakú mastičku a fáče. Vrátil sa späť. Voda už nebola až taká horúca, bola príjemne teplá, trošičku aj studenkastá. Kľakol si k nemu. Na ruky si dal mastičku, pošúchal ruky o seba a začal ju pomaly a nežne natierať na Peinové zranenie. Ten mal oči zavreté, občas sykol, občas pootvoril oči...Dei mu to potom obviazal. "Nie si zase až tak neužitočný ako som si myslel." povedal, keď si obzeral deidarove dielo. "A-arigatou." začervenal sa. "Ale mňa by skôr zaujímalo niečo iné." Dei sa na neho zarazene pozeral. "Prečo to pre mňa robíš?" z jeho hlasu bolo cítiť, že tentoraz to naozaj myslí úprimne, a chce sa dozvedieť nemylnú odpoveď. "J-ja..." Dei sklopil zrak, bol červený ako paprika. "M-myslím, že v-vás milujem..." zašepkal...


dufam, ze sa vam paci...cenim si, ze aspon par ludi si to cita, arigatou, a 9. cast bude ex pre moju senpai... XD
nezabudnite komentariky...

Akatsuki wolf style 2

24. listopadu 2008 v 15:24 | hajate-sama
druha seria akatsuki wolf style...jednotlivci.... XD

Deidara...

Hidan...

Itachi...

Kakuzu...

Kisame...

Konan...

Madara...

Pein...
Sasori...


Tobi...

Zetsu...

Pein female..

Tak ako sa lubia?? podla mna su najkrajsi konan a hidan, ale vsetky su zlate!...

Diplom for Kelly

23. listopadu 2008 v 16:49 | hajate-sama |  Cenky
Tak diplomik pre moje SB-ecko kelly..dufam ze sa bude pacit ....


lubka???

VII.part-Ja a on

21. listopadu 2008 v 23:51 | hajate-sama |  Black Rose
siedma cast, je na svete...dufam, ze to zase nebude pripominat nieco....no tak prijemnu zabvu, je to trosku sradsie, cas tlaci, vd poznate :(, no ale hadam vam to bude stacit...

VIII. part - Ja a on

Deidara cúval dozadu. Za ním bola už len stena...Pein sa k nemu nahol, pohladil ho po vlasoch, chytil ho pod krk a zdvihol ho. Dei mu držal ruky a snažil sa ich odtiahnuť. "Haha...Myslíš si, že to dokážeš?" zaškeril sa Pein. "Aa..." Dei už ledva dýchal. Povolil stisk, aby ho náhodou nezaškrtil. Chystal sa ho pobozkať...No namiesto neho pobozkal ...bábku? "Sasori..." zasmial sa. "Čakal som kedy sa objavíš." pustil Deiho krk. Sasori sa otočil. Mĺkvo sa díval na Itachiho, ktorý ležal nahý a v bezvedomí na zemi. Domyslel si čo sa asi stalo. Prišiel akurát včas, aby to nepostretlo aj Deidaru. Bábka prešla s pred Peina a zohla sa po Itachi. Sasori kývol Deimu, aby prišiel k nemu. Tomu to netrebalo päť ráz opakovať, za chvíľočku stál pri ňom. Vyviedol ho z kuchyne a zaviedol do izby, odkiaľ pred chvíľou vyšli. Bábka položila Itachi na posteľ a zmizla. Sasori mu siahol plášť a prikryl ho mäkkou prikrývkou. Dei so medzi tým sadol na druhú posteľ. Držal si krk a sťažka dýchal. Sasori sa na neho pozrel, vykročil, no v polovici kroku zaváhal. Obrátil sa a vyšiel von. Deimu to chvíľu trvalo kým sa spamätal, ale rozbehol sa za ním. "Danna?!" kričal, keď už boli vonku. Sasori nezrýchlil, držal si svoj krok. Pribehol ku nemu. "D-danna..." nadýchol sa. Natiahol sa za ním...akosi neudržal rovnováhu a padol na zem. "Au." pošúchal si hlavu. Sasori zavrel oči a nechával vietor nech si hrá s jeho vlasmi. Šum lístia ho uvoľňoval. "Danna." Dei ho potiahol za rukáv. Nedal sa vyrušiť, ďalej bez pohnutia stál. Pomaly sa pozviechal zo zeme, načiahol sa za ním. Sasori otvoril oči. Ležal na zemi a na ňom nežal Deidara. "E-e...deidara? Čo tu robíš? Nemal by si byť vnútri?" Dei si sadol, pera sa mu chvela. Sasori si nevšimol, že ide za ním. Nevšimol, alebo si to nechcel všimnúť. Sasori zavrel oči. Keď už je na zemi, zostane tam. Po chvíli ich otvoril. "Vidíš ich, deidara?" Dei sa pozrel hore. Pokrútil hlavou. "Hviezdy...Sú tak krásne..." prevrátil sa na neho a priľahol ho celou svojou váhou. Deidara sčervenal. Sasori ho pohladil po líci. prstom mu prešiel po tvári až ku brade, pootvoril mu úst a pobozkal ho. Deimu sa to vôbec nepáčilo...už to nechcel viac zažiť. "Um..." odtiahol sa od neho. "Čo sa deje Deidara?" znovu ho pobozkal. Lepšie povedané, chcel. Dei ho k sebe nepustil. "Uhm..." zavrel oči. Sasori ho znovu pobozkal. Jazykom mu olizol pery, krk...Rukou mu zašiel pod tričko. Dei sa trhol a posadil sa. Saso ho zatlačil späť. "Pst..." umlčal ho bozkom. Dei si ľahol na bok a Sasori sa ku nemu zozadu pritlačil. Kusal mu do uška, hladil ho pod bruškom, bozkával na krku. Cítil ako sa Dei trasie. Vybehol za ním len v tričku a gaťoch. Ten plášť bol zrejme jeho. Vyzliekol si svoj a prikryl ním spoločníka. Dei pootočil hlavu. "Danna...Bude vám zima." "Idot...Som predsa bábka." posadil sa. Deidara sa spokojne zakrútil do plášťa a zaspal. Sasori pozoroval svojho blonďatého tímového partnera. Hrudník sa mu pravidelne dvíhal. Vybehol za ním len takto na ľahko odetý, bál sa aby náhodou neprechladol. Ľahol si, hlavu si podoprel rukami...Pozoroval, skúmal...Hviezdy, mesiac...Dei otvoril oko. Cukol sa, keď nad sebou zbadal Sasoriho tvár. Posadil sa. "Všetko v poridku?" "Uhm.." mĺkvo prikývol. Rukou si prešiel po spotenej tvári. Díval sa na ruky, ktoré sa jemne chveli. Zavrel oči. Otvoril ich...Sasori mu držal ruky. "Deidara? Mal by si sa vrátiť." povedal mu, jeho ruky boli horúce. Chytil mu čelo, priam horelo. "Ah...Už len toto mi chýbalo." postavil sa. Vytiahol Deiho na nohy, podoprel ho a vrátili sa späť. V ich izbe nikto nebol. Zostal tam len plášť, po Itachim nikde ani stopy. Kisame si ho zrejme prišiel vyzdvihnúť. Uložil Deidaru do postele, prikryl ho. Zašiel do kuchyne pre čaj.
***

Itachi mal otvorené oči. Vedľa neho ležal Pein, ktorý ho hladil ho vlasoch. Itachi sa nepohol, nevydal jediného hlásku, dokonca ani nežmurkol. Pein si sadol na kraj postele. "Itachi...Si tak krásny..." pobozkal ho. Strhol sa. Pritisol si končatiny ku sebe a triasol sa. Pein ho zvalil na chrbát, sadol si naňho, jazykom mu lízal bradavky. Cítil, ako sa chveje čím ďalej tým viac, priam vibroval (:D). Itachi celou svojou silou rozkoše zvieral plachtu v spotených dlaniach... Pein sa presunul nižšie, až tam ,na to miesto, to citlivé miestečko najzraniteľnejšie na celom tele.... vzdychal, stonal, dokonca sa mu i slza na líci zaleskla. Prevrátil ho na chrbát a bozkával ho po ňom. Po chrbtici mu stekali kvapôčky potu, oči mal na poly privreté, úst pootvorené, stonal. "Páči sa ti to. Viem to." zaškľabil sa. Nebol schopný slova. Práve pred pár minútami sa prebral z hlbokého bezvedomia, hlava ho bolela, najradšej by spal, spal...lenže vedel, že to sa nestane...Pein bol až príliš neoblomný. Nemohol sa uspokojiť na blondáčikovi, tak to urobí na ňom. Prirazil. Itachi nevydal hláska. Bol už tak povediac navyknutý, že si s neho robí sexuálnu pomôcku. Len ležal a čakal, čakal kedy bude hotový, aby mohol zaspäť...a ráno, bol rozhodnutý vrátiť to Deidarovi. Poníži ho tak ako on ponížil jeho. Pocítil zvláštny pocit...konečne to skončilo. Zavrel oči a zaspal.

***

Deidara ležal v izbe, bol prikrytý, spotený a belší ako zvyčajne. Ležal tvárou otočený k stene, spal. Niekto si k nemu prisadol a otočil ho. "Itachi?" Deidara unavene pootvoril oči. "Čo tu robíš?" opýtal sa chraptiac. Lesklé oči prezradili Itachi, že niečo nie je v poriadku. Ruku mu položil na čelo, horelo. "Donesiem ti nejaké lieky?" pohladil ho po vlasoch. Síce plánoval pomstu, lenže to sa zmenilo, keď ho zbadal v takomto stave. "Netráp sa." Nedal si povedať, postavil sa. Do izby vošiel Sasori, v rukách držal tabletku a pohár s vodou. Pozrel sa na Itachiho, lenže, keď sa Deidara rozkašlal, obrátil sa ku nemu. Pristúpil. Tabletku mu vložil do úst. Zapil to vodou, zaklonil hlavu a prehltol. "Teraz lež Deidara, oddýchni si." prikryl ho. Vytiahol Itachi von a zavrel dvere. "Kam si večer zmizol? Bál som sa o teba." Itachi len pokrútil hlavou. "Chceš mi povedať, že Pein?" prikývol. Sasori treskol rukou do steny. Itachi trhlo. "Myslel som, že ťa vzal Kisame. Idiot. Mohlo ma napadnúť..." mumlal si skôr pre seba. "Mal som to vedieť..." nadával som.
Ita ho jemne pobozkal na pery. "Už sa netráp..." odišiel preč. Sasori sa pobral späť do izby. Ľahol si na posteľ. Deidara sa prevrátil na druhý bok. Hlava ho už nebolela, ale cítil sa akýsi ospalý, najradšej by si ľahol a spal, lenže mal jednu otázočku, ktorá ho pálila na jazyku. "Danna?" "Nemal by si sa moc namáhať Dei. Prečo nespíš?" "Chcel som sa vás niečo opýtať..." Sasori prevráti očami. Vzdychol si. Postavil sa, prešiel k nemu a kľakol si na zem. "Čo je to?" opýtal sa a odhrnul mu z tváre pramienok svetlých vlasov. "Prečo to šéf robí?" Saso a postavil. Pozrel sa na neho, vyzeral tak krehko a bezbranne. Pokrútil hlavou a vyšiel von. Zamieril rovno do Itachiho izby. Zaklopal a vstúpil. Kisame sedel na zemi a bavil sa zo Smamehadom. "Nie si na to už pri veľký?" opýtal sa ho. "Si taký istý ako Itachi..." "Keď ho spomínaš, prišiel som za ním, kde vlastne je?" blúdil po miestnosti pohľadom, tmavovlasý vysoký muž by sa dal asi ťažko prehliadnuť. "Myslím, že vravel niečo o sprche?" pozrel sa tam kde by údajne mal stáť Sasori, lenže zazrel už len konček jeho plášťa a buchnutie dverí. Pokrčil ramenami. Dvere zavŕzali...Itachi stál pod prúdom teplej vody, ktorá bičovala jeho doškrabané telo. Sasori vošiel dnu. "Itachi?" oslovil ho. Pomaly zdvihol zrak na votrelca. "Sasori?" vôbec nebol zaskočený. "Kisame ti povedal kde som, že?" ústa sa mu roztiahli do úsmevu, ale oči boli smutné. "Čo sa stalo?" Itachi sa mu otočil chrbtom, hlavu si oprel o stenu a vodu mu stekala po chrbte. "Nepovieš mi to?" zosmutnel. Zatriasol hlavou. Nechcel aby to vedel. Zastavil vodu, vzal si uterák a omotal si ho okolo pása. Prechádzal okolo Sasoriho, ten mu chytil ruku a pritiahol ho k sebe. "Itachi...vieš, že mne môžeš dôverovať..." zotrel mu vodu ktorá mu stekala pozdĺž spánku. "Nechcem...." Sasori ho umlčal bozkom. Dvere znovu zavŕzali.....

tak ako sa lubka?

Akatsuki wolf style

21. listopadu 2008 v 18:26 | hajate-sama
Akatsuki trosku inac... XD










VI.part-Parchant

18. listopadu 2008 v 20:02 | hajate-sama |  Black Rose
a je tu dalsia cast Black Rose....nevie te sa dockat?? ani ja nie, ake budu vase komentariki.. !_!
no, som rada, ze mam aspon par fanusikov, teda nie ja ale Rose...tak tym par ludom prajem prijemne citanie....a dakujem


VI. part - Parchant

Itachi zdvihol obočie a pozrel sa na neho. "Kedy som chcel, mohol by som ti to povedať aj tam, ale mne ide o niečo úplne iné, Itachi." pristúpil ku nemu a rozpustil mu vlasy. Ita cúvol...Vrazil do dverí. "Perverzný parchant..." zasyčal. Pein mu vrazil, padol na zem ako keď na jeseň padá list zo stromu. Šéf nezabudol do neho kopnúť...Kľakol si nad neho. Ita zavzdychal, keď mu dal Pein nohu do rozkroku. Pobozkal ho po krku. Vzdychal, naťahoval hlavu, zatváral oči. Nenávidel keď takto bez zábran láskal jeho telo. Rozopol mu plášť, strhol tričko. "Ts..." ono normálne aj trošku bolí, keď vám niekto niečo nenásytne strhne s tela, no Pein si to akosi neuvedomoval. Bolo mu úplne ľahostajné čo sa s ním stane...Pre zmenu teraz láskal jeho hruď. Itachi nechcel vzdychať, akosi sa tomu ale nedalo zabrániť a tak sa miestnosťou ozval ston. Keď sa jeho ruka blížila k Itachiho gaťom, zatavil ju, držal a nepustil. Šéf ho za ňu zdvihol, vykrútil mu ju dozadu, donútil ho tým si kľaknúť a hlavu skrčiť na zem. Snažil sa brániť, dokonca aj ponížene prosil...Márne...Nepomohlo to. Pein mu dal dole nohavice, potom rozopol svoje a ich tela sa spojili. Itachi vykríkol, zdvihol hlavu po ktorej stekali slzy...Nenávisti? Pre Peina to bola rozkoš a zábava, pre Itachi trýzeň a poníženie. Plakal, bolo mu jedno čo si o ňom pomyslí, bolo to jedno...Pri každom príraze slabučko zaskučal, hrýzol si do pery...Krvácala. A on prirážal, ďalej si svedomito, bolestne a bez citov plnil to, čo začal...Mienil to dokončiť. Na Itachiho tvári sa objavovali kvapôčky potu, stekali mu po chrbte. Zatínal zuby. Pein sa zastavil. Rukou zašiel do Itachiho lona, hladil jeho pýchu. "Dosť!!!" vykríkol a jeho telo sa vzopälo v kŕči. Cítil ako mu po nohe tečie niečo biele... "Ešte sme neskončili..." šepol mu Pein a kusol ho do ucha. "Ah!!!" kričal Ita keď mu chytil bradu a lízal mu krk, zlízaval lesklé kvapôčky potu. Znova prirazil...Ita nebol pripravený... "Už nie..." Peinom prešla vlna slasti...Vzdychol a zaryl nechty do jeho chrbta. "Aaa!!!" klesol na zem. Pokorený ležal na zemi ako kus starej handry. Pein si zapol gate, postavil sa. Posledný krát sa pozrel na Itachi a odišiel.
Ležal tam na zemi, pokorený, ponížený, zahanbený...Nadával si do slabochov, do hlupákov...Nechcel sa zdvihnúť z tej zeme, chcel tam ostať ležať na veky...ležať, premýšľať o všetkom, o živote, o ňom...Zavrel oči, už nikdy sa nechcel prebudiť, chcel naveky ležať v bezstarostnom svete...svete, kde by...Dvere zavŕzali. Zavrel oči pevnejšie, skrčil sa. "Itachi?" Dei si ku nemu kľakol, ani si nevšimol, že ho Pein zaviedol do Sasoriho izba, zrejme dúfal, že ho nájde práve on. Dei ho pohladil. Itachi mu chytil ruku a potom mu strelil. "Itachi?! To som ja Deida..." zostal zháčený, Itachi sa mu hodil okolo krku, držal ho a plakal. Sedel mu na rozkroku, ruky zatínal do jeho ramien. Dei si dal dole plášť a prehodil ho cez neho. "Itachi čo sa stalo?" "Pein..." šepol, už prestal plakať, len sa ho držal, nepustil. Deidara sa prehodil na neho. Ležal na ňom. Hlavu mal položenú na jeho hrudi. Teraz sa rozplakal on. "Prečo?" Ita zdvihol hlavu a pozrel sa na neho, zarazene i nechápavo. "Čo prečo?" "Prečo ste si vybrali práve mňa?" zavrel oči. Mihalnice zmáčané od sĺz sa mu jemne chveli. "My nie, to on." "Deidara...Nie vždy je život takýto...Niekedy je ešte horší." Dei zatriasol hlavou. Sadol si vedľa Itachi, ktorý si prepchal ruky cez rukávy a obliekol si jeho plášť. Prehrabol si vlasy. Dei sa natiahol za jeho gumičkou a prešiel ku stolíku. Ita si sadol na zem pred posteľ a čakal, čo Dei vymyslí. Ten vytiahol zo šuplíka hrebeň. "Deidara?" neprestával Itachiho prekvapovať. Sčervenal. "Aké...ehm...ženské?" zaškeril sa. Dei si mĺkvo sadol na posteľ. Rozčesával Itacho vlasy. Už ich mal úplné hladké a rozčesané. Dal mu ich do copu. "Arigatou." usmial sa. "Keby som hľadal, čo všetko nájdem u teba v šuplíku?" zasmial sa. "Ehm...som smädný..." povedal. "A čo mam teraz robiť?" "Itachi..." zvesil hlavu, Ita sa postavil a vytiahol Deiho na nohy. Doviedol ho do kuchyne, obaja sa zháčili, keď tam zbadali Peina, sedel a momentálne sa pozeral na nich. Zaškeril sa. "Itachi...?" pípol Dei. Pein sa postavil a schmatol ho za vlasy. Hlavu mu praštil o stôl. "Nie...Prosím..." nariekal. "Páči sa mi, keď ma takto ponížene prosíš Deidara...čo myslíš Itachi?" pozrel sa na neho. Ita zavrel dvere a pristúpil k nemu. "Pustite ho..." Pein vytrhol Deimu prameň vlasov. Zakvičal. "Čo mi spravíš Itachi, keď pred malou chvíľou si maj aj ty takto ponížene prosil?" škodoradosť v jeho hlase bola zjavná. Dei sa na neho pozrel smutnými očami.
"I-ita..." "Ticho buď ty pes, nedovolil som ti prehovoriť...Ale áno, aj on ma pred malou chvíľou takto ponížene prosil, aby som prestal." zatlačil na Deiho hlavu. Ten mal pocit, že mu praskla lebka. Dei sa rozplakal, Itachi sa zatiaľ statočne držal. "Čo teraz urobíš? Poď ku mne Itachi..." pomaly pristúpil ku nemu, keď už boli len na skok, Pein hodil Deidaru na zem a pritiahol si Itachiho. Dei sa chcel prešmyknúť, lenže šéf mu skočil na ruku a on sa nemohol pohnúť, už len pri sebenemšom pohybe ho ne nepredstaviteľne bolelo, pein preniesol celú váhu tela na pravú nohu. Itachi otočil hlavu, Pein mu ju chytil pod krkom a obrátil ju ku sebe...Hľadeli si rovno do očí...Ťažko povedať kto koho viac nenávidel. Pein Itachiho, alebo Itachi Peina. Hrubo a nenásytne ho pobozkal. Itachi ho od seba odstrčil a on uvoľnil svoju nohu. Zdvihol zo zeme Deidaru a schoval ho za seba. "Deidara, poď ku mne..." povedal vľúdne. Dei zatriasol hlavou, ale keď Ita odstúpil, vykročil. Zastavil sa pre ním a pokorne stál. Pein mu vrazil, Dei spadol na zem, podlaha mu dala do slova druhú. Chcel sa zdvihnúť, lenže Pein si z neho urobil podstavec na topánky. Odkopol Deidaru a pristupoval k Itachimu, ten robil krok vzad...Nebolo sa kam pohnúť, zostal pritisnutý pri stene. Pein šľahol rukou po stene vedľa jeho hlavy. Inštinktívne zavrel oči a prikrčil sa. "Bojíš sa ma?" pohladil Itachi po vlasoch. Chytil mu ich a potiahol dole. Ita pol mierne prehnutý v pase, Pein mu držal vlasy a pozeral sa na neho. "Uchiha...Ha?" zaškeril sa. "Si taký krásny..." olizoval mu krk, kusal do ucha a lízal ho. "N-nie...!" vydal so seba Itachi pre tým ako mu z úst vyšiel ston. Zase...Hrá sa s jeho telom, znovu mu to robí, znovu ho bez zábran láska. Nechcel to...Nemohol si však dovoliť čokoľvek povedať. Dei sa pomaly pozviechal zo zeme. Pein prechádzal rukou po Itachiho ramene, rozopol mu plášť do trištvrte, pomaly mu ho začal sťahovať z rúk. Najprv jednu, jazykom prešiel od ramena až ku končeku prstov. Pravá, ľavá...Potom mu plášť sám skĺzol dole. V Itachi očiach bolo poznať malilinký náznak strachu. Bol malý, ale bol, to Peina veľmi pobavilo. Rozosmial sa. Čupol si pred Itachiho...Vzal ho do úst...Vytiahol ho. Bozkával, lízal...Presunul sa nižšie. "Ah...!" Ita si držal ústa, ešte stále sa statočne držal a jeho tvár bola suchá. To sa však nedalo povedať o Deidarovi. Sedel na zemi a objímal si kolená. "Neboj sa aj ne teba dôjde..." povedal, keď začul jeho nairekanie. Teraz ho nezaujímal, pre neho bol dôležitý Itachi. Ten pes mu aj tak neujde, bojí sa ho a aj tak by sa nikde neschoval, našiel by ho všade, toho sa nebál...Znovu ho vzal do úst, von, dnu, von, dnu. "Ahh!" vykríkol Itachi a urobil sa rovno do Peinových úst. Ten to prehltol, postavil sa. Tentoraz už plakal aj Itachi. Zošuchoval sa pomaličky na zem. Pein ho zastavil. "Ešte sme neskončili..." znovu ho láskal, chytil ho za zadok a pritlačil k sebe. "Toto bola len predohra..." pobozkal ho. Prevrátil ho a pritlačil o stenu. Obidvoje jeho ruky mu dal nad hlavu a chytil ich do svojej. Lízal mu chrbát...Rukou mu prechádzal po bruchu až sa zastavil pri jeho bradavkách. Hral sa s nimi, stláčal ich. Ita vzdychal. Zaklonil hlavu, keď mu Pein olizoval krk. Hral sa s retiazkou na jeho krku, no potom ju z neho surovo strhol. Zostal mu po nej len červený pásik. "P-prosím...Ah...!!!" Pein mu zlizoval krv, ktorá stekala po bruchu, chrbte, nohách a dopadala na zem. Lízal ju z jeho chrbta...Itachi sklonil hlavu a na zem pribúdali nie len kvapky krvi, ale aj sĺz. Vzlykal, stonal, no bolo to na nič. Pein si tvrdo stál za svojím. už ho nebavilo len sa s ním hrať a tak prešiel zo zábavy na...realitu?
"Ah!!!" ich tela sa ani nie po tak dlhej dobe znovu spojili. Deidara mal zavreté oči, nechcel to vidieť, stačilo, že to len počul a už mu naskakovala husia koža a rozklepal sa. Pri každom príraze Itachi vykríkol, prvý krát to nebolo až také hrozné, ale ten druhý...
A čím ďalej to bolo horšie a horšie...Keď Pein dokončil svoje dielo, rozhodol sa, že ho bude ešte máličko...týrať? A nie inak ako tak, že znovu láskal jeho telo, áno, podarilo sa mu nájsť Itachi slabinu. Mal vyhraté a on si to uvedomoval. Keď usúdil, že už svoju "obeť" nebude viac trápiť, pustil mu ruky. Ita sa chcel otočiť, lenže...nestihol? Pein mu vrazil na krk a on stratil vedomie. Padol na zem, šéf zdvihol plášť a hodil ho na neho. Vykročil k Deidarovi....

komiky, komiky...

For Gaara-sama

18. listopadu 2008 v 14:41 | hajate-sama |  Cenky
Gaa-senpai tymto by som sa ti chcela poďakovať za všetko čo pre mňa robíš...
Za to čo si už urobila a zo to čo ešte urobíš...
Arigatou my senpai....


Na svete nebol jediný človek, ktorý by ma mal rád,
Ty chcela si mi pomocnú ruku dať.
Prijala som...Neľutujem...

Ty si tá čo ma drží nad vodou,
tá čo stráži môj život...
Si môj anjel v tme,
ni som sama už sme dve...

Ukázala si mi svet aj z inej strany,
z môjho srdca odleteli čierne vrany.
Ty si mi ukázala cest, ktorou sa mám uberať
a ja som poslušne išla.

Šla som, šla...
Neľutujem ani jeden deň od vtedy ako sme sa stretli.
Môj život nemal cenu, ale konečne som ju našla...
Ty si jeden s tých dôvodov, prečo chcem ešte žiť...
Neľutujem...
Arigatou Gaa-senapi...


Senpai dúfam ,že sa ti to bude páčiť, keď ti nemôžem poďakovať inak, tak aspoň takto...Naozaj všetko čo je tam je svätá pravda, ty si bola tá, ktorá si ma vždy "vypočula", vždy si mi poradila, nikdy si sa ku mne neotočila chrbtom...Vypočula si moje trápenia aj keď si nemusela...Napísala si mi pár kraásnych viet o živote, máš pravdu, netreba sa trápiť a hľadať vždy len to zlé, niekedy je menej viac...Vstúpila som si do svedomia a rozmýšľala...Prišla som na to...Nemôžem dúfať, že všetko čo urobím mi vždy víde, nie je to pravda, život je tajomny...a tebe Gaarik ďakujem, že si ma naučila pravý zmysel slova ŽIVOT...
ARIGATOU GAA-SENPAI...

15.spôsobov ako naštvať Kisameho

17. listopadu 2008 v 21:52 | hajate-sama |  Blbostky
Len si tak pocuvam enriqueho...beriem papier do ruky a pero a vymyslam...a vzniklo mi toto XD

15.sposobov ako nastvat Kisameho by Hajate-sama

1.zakazdym, ked ho stretnete nezabudnite mu povedat, ze sa vam strasne podoba na nejaku rybu, no neviete si spomenut
2.v jeho blizkosti opakujte, ze by ste si dali suchi
3.povedzte mu, ze ryba je najlepsie pecena
4.vsade kde ste ho obymajte
5.po kazdom piatom slove povedzte:ty môj zralocik
6.vzdy, ked ho stretnete tak ho pozdarvte:ahoj ty moja rybycka zlata
7.opytajte sa, ze ked ho oslobodite z Akatsuki, ci vam splni tri zelania
8.ak odmietne rozplacte sa a povedzte mu, ze mu nedate to nove krmivo pre ryby s vitaminom B
9.opytajte sa ho ci sa naozaj boji delfinov
10.povedzte mu, ze vam bude cest vymenit vodu v jeho akvarku
11.oznamte mu, ze ste sa nedavno divali na dokumentarny film o zralokoch a spytajte sa ho, ci to nebola jeho mama
12.na Vianoce mu kupte kucharku:100 sposobov ako najlepsie pripravit rybu
13.opytajte sa ho, ci mu nebude vadit, ze chodite na ryby
14.pripomente mu, ze ked zomrie ryba splachne sa do hajzla
15.poproste ho ci sa nejde porozpravat s vasou rybkou, ze ja akasi bez slova

tak piste komiki...KOPCIT LEN ZO ZDROJOM...vymyslala som sama XD

V.part-Uchiha

16. listopadu 2008 v 22:28 | hajate-sama |  Black Rose
pitata cast povieky Black rose...snad sa bude pacit..

kuk perex...

Horses

14. listopadu 2008 v 20:28 | hajate-sama |  Blbostky
Tieto obrazocky konikov su pre moju spoluziacku Bibusku....no tak Bibi, dufam, ze sa ti budu pacit...nie su to take obycajne obrazocky ako hm, normalnych konikov ale .... vsak uvidis.... XD

vkladam ich pod perex......



Sasuke

12. listopadu 2008 v 20:51 | hajate-sama
pekný obrazocek sasukeho....urcite ho poznate XD





a znovu ten isty...o nieco vycsi..

lubia??

IV.part-Mňa sa nepýtaj

7. listopadu 2008 v 22:11 | hajate-sama |  Black Rose
jop...4 cast poviedky Cierna ruza je tu....hm posnazila som sa ju napisat dlhsiu no ved...uvidime XD pribudla nam dalsia postava s ktorou sa nieco udeje ale ja nejdem prezradzovat...vsetko sa docitate....tak prijemnu zabavu....a tato cast obsahuje YAOI....warning poznate XD


ale hadzm ju pod perex, ale to je jedno..aj tak si to precitate


III.part-Črepy prinášajú šťastie

4. listopadu 2008 v 17:53 | hajate-sama |  Black Rose
A je tu ďalšia časť yaoi poviedky Čierna ruža..tentokrát sa už dozviete prečo má práve taký názov :D nie je taká krátka ako part II...tak snád sa bude pacit XD


III. part - Črepy prinášajú štastie

Deidara si ani nevšimol, že do kuchyne vošiel Itachi. Sedel na stoličke a pozeral do pohára s vodou. Napil sa a potom si olizol hornú peru. Ita potichu prešiel poza neho. Dei sa zadíval do pohára a keď tam zbadal jeho odraz vypadol mu z ruky a voda sa na neho vyliala. Rýchlo sa postavil a odstúpil o pár krokov ďalej, keďže bol bosí stúpil na črepy. Zakňučal od bolesti ako sa mu zaryli do nohy. Itachi si napustil vodu, napil sa a odišiel preč. Za tú krátku chvíľku sa na Deidaru nepozrel. Keď vyšiel von potichu sa rozosmial aby náhodou nezobudil ostatných. Išiel ďalšou tmavou chodbou...Zastal pri dverách. Zaklopal...Nič...Zaklopal druhýkrát...Stále nič. "Hľadáš niekoho?" opýtal sa známi hlas. Itachi odstúpil od dverí. "Áno...Teba." Sasoriho očividne táto odpoveď zarazila. Pozrel sa na Itachiho. "Mňa?" opýtal sa. "Vidíš tu ešte niekoho iného?" zaškeril sa. Sasori vošiel do izby a za ním Itachi. "Čo chceš?" ľahol si na posteľ a hlavu si podoprel rukami, pri tom si dal veľký pozor aby sa ani raz na Itachiho nepozrel. "Ak si si nevšimol Deidara tu nie je..." "Ale ja nehľadám Deidaru...Chcel som s tebou hovoriť." "Hovoriť?...So mnou?" toto sa už Sasorimu zdalo podozrivé. Itachi za ním nikdy nechodil len pre to, že by sa chcel porozprávať a pokiaľ dobre viem, nikdy za ním neprišiel. "Ak chceš zase..." Itachi ho umlčal bozkom. Sasori sa od neho odtiahol. Uchiha sa usmial. "Už dlho som sa s tebou nehral." "Hrať? Čo tým myslíš?" Sasorimu sa to začínalo páčiť čoraz menej a menej.
"Uvidíš..." No Saso si ho nepustil k telu. "Zabudni na to." postavil sa. "Čo keby sa vrátil Deidara?" opýtal sa, mysliac si, že ho od toho odradí. "Ten tak skoro nepríde..." zasmial sa. Saso zdvihol hlavu. "Čo máš na mysli? Ak si mu niečo urobil..." "Kľud...Ani som sa ho nedotkol. Aj keď som rozmýšľal." Vydýchol si. Itachi si sadol na posteľ. Sasori natiahol ruku na kľučku. Itachi sa smutne pozeral. Otočil sa. "Deje sa niečo?" "Myslel som si, že sa so mnou pohráš ako kedysi." povedal potichu. "Medzi mnou a tebou už nič nie je." otvoril dvere a vyšiel von. Itachi zostal sedieť na posteli a hľadel von oknom. Oči sa mu leskli od sĺz. Sklopil zrak a upieral ho do zeme. Na zem dopadli kvapky jeho sĺz. Tvár si zaboril so dlaní. Dvere sa otvorili. Sasori skoro pustil Deiho, ktorý ledva stál na nohách, keď zazrel Itachiho. Ten zdvihol hlavu. Po tvári mu tiekli slzy jedna za druhou. Opäť sa pozrel von. Postavil sa. "I-itachi..." Sasori bol v šoku. Ešte nikdy nevidel Itachiho takéhoto skľúčeného a utrápeného. Vyšiel von. Znovu tá tmavá chodba. Tma. Stále len tma. Otvoril dvere. Kisame stále sedel na posteli, zrejme čakal na Itachiho, no ten hneď ako vošiel padol na zem. Sťažka dýchal. Nevládal...Nemohol...Nechcel sa pohnúť. Posnažil sa zdvihnúť...Nešlo to. Plakal. Oči na poly zavreté...Ústa pootvorené...Ruky položené vedľa ležiaceho tela. Kisame otvoril oči...Tak ako aj Sasori aj on bol v šoku. Do izby vošiel zadýchaný a červený Sasori. Skoro zakopol o Itachiho. "I-itachi..." oslovil ho. Obaja tam len tak stáli. Itachi sa pomaly zdvihol...Prišiel k posteli a zo šuplíka vytiahol čiernu ružu. Podišiel k Sasorimu a podal mu ju. Kisame teraz už stál...Ita zavrel dvere. Sasori sa pobral späť, pevne zvierajúc kvet, ktorý mu dal. Keď vošiel do izby, prvé čo urobil bolo, že rozbil svoju bábku a potom padol na kolená. Deidara ho smutne pozoroval. "D-danna?" oslovil ho. "Deje sa niečo Deidara?" opýtal sa, dvíhajúc sa zo zeme. "S-ste v p-poriadku..." hlas sa mu triasol. Sasori to zjavne postrehol. "Itachi tu už nie je, nemusíš sa báť." povedal a tak ako aj Itachi pred chvíľou, aj on hľadel von. "B-bojím sa o-o vás..." vysúkal pomaly zo seba. Sasori uložil kvet do pohára s vodou, ktorý si priniesol Deidara. "O mňa sa nemusíš báť." usmial sa, no bolo vidieť, že ho niečo trápi.
***

Itachi sa zošuchol na zem. "Itachi...Vravel som ti, aby sa na to nezabúdal." Kisame ho stále pozoroval. "Môžeš ísť spať...Nemusel si na mňa čakať." povedal. "Myslíš si, že ťa tu nechám v takomto stave?" postavil sa prešiel k nemu. "Pozri sa ako vyzeráš..." Zdvihol ho na ruky. "K-kisame? Č-čo...?" zakoktal sa. Toto od svojho modrého priateľa veru nečakal.
Kisa otvoril dvere a vyšiel von. Itachi nikdy nepostrehol ani náznak citu u jeho tímového partnera. A vraj najmocnejší z Uchiha klanu. Veď je ako malé decko. Ale...zato...zlaté malé decko. Zaškeril sa . Itachi to nevidel mal oči privreté. Kisa ho doniesol do kúpeľne.
Itachi pootvoril oči trošku viac. "K-kisame? Prečo si ma dovliekol až sem?" opýtal sa skoro nečujne. "Možno, že sprcha ti trošku pomôže pozbierať sa na nohy." Vošli dnu. Postavil ho ku stene. Itachi sa ledva držal na nohách. Kisa napustil vodu a pristúpil k Itachimu. "Keď vyzeráš takto bezmocne si veľmi zlatý, vieš o tom?" Itachi sa na neho pozrel. "Čo?" očividne mu nedochádzalo čo mu chcel naznačiť. Rozopol mu plášť a zhodil ho na zem. Itachi mu zastavil ruku práve, keď mu chcela vyzliecť tričko. "Kisame...Čo to má znamenať?" povolil stisk. V tejto chvíli bol taký slabý, bezmocný a zraniteľný. Keď Sasori zaútočil na jeho city, Kisame vedel, že má vyhraté. "Si taký krásny..." nedopovedal vetu...Itachi sa zošuchol na zem. Díval sa mu na nohy. "Kisame...prosím...nie." povedal tíško. Kľakol si ku nemu. Vyzliekol mu tričko, gate a ten posledný kúsok čo mal na sebe. Vzal ho na ruky a opatrne ho položil do vody. Na Itachiho dotyk horúcej vody pôsobil zjavne ukľudňujúco pretože sa uvoľnil. Kisame vyšiel von. Oprel sa o dvere a čakal kým bude Itachi hotový, čo mohla byť dosť dlhá chvíľa.

***

Sasori práve Deimu vyťahoval črepy z nôh. Dei zatínal ruky do plachty a sem-tam zakňučal. "Vydrž ešte chvíľu." prosil ho. Keď bolo všetko sklo vonku, obviazal mu chodidlá. Saso potiahol obväz trochu silnejšie a Deidara zapišťal. "Gomena sai." pozrel sa mu do očí a potom si sadol vedľa neho na posteľ. "Danna? Môže sa vás niečo opýtať?" hlas mal už trochu istejší. "Hm?" "Čo bolo medzi vami a Itachim?" Sasori sa na neho prekvapene pozrel. Nahol sa ku nemu. Jednu ruku mu dal do rozkroku a druhú položil na posteľ. Deidara sa nahol dozadu. "Myslím, že do mojich a Itachiho vecí ti nie je nič." zašepkal mu do ucha a olizol ho. Dei sa cukol ale neuhol. Začervenal sa. Sasori sa postavil a sadol si na posteľ. Dei si vydýchol. "Moc sa neraduj Deidara...Vieš čo povedal Itachi, nabudúce..." povedal mu. "A-ale..." "Zajtra bude taký ako vždy...Hlavne pred ním nespomínaj to čo sa stalo." ľahol si a privrel oči. "D-danna?" "Ani ja nebudem s tebou stále aby som na teba dával pozor." Deidara pozeral na tmavú postavu, ktorá pokojne ležala na posteli. Sklopil zrak a upieral ho na ústa na rukách. Znova sa pozrel na Sasoriho, znova na ruky. Dal si dole gumičku, čelenku a ľahol si.

***

Všetci sedeli v kuchyni za stolom a niečo rozoberali. Sasori občas niečo dodal, Deidara sedel mĺkvo ako myš, Pein sa rozprával s ostatnými a Tobi behal po kuchyni. Dvaja členovia však stále chýbali. Kisame s Itachim vošli dnu. Kisa si sadol vedľa Kakuza, ktorý si počítal peniaze, ktoré si "podstivo" zarobil. Sasori mal pravdu. Itachi mal znova ten vražedný pohľad. Sadol si k Deidarovi. Konan mu podala pohár s čajom. "Hm?" pozrel sa na Peina, keď započul meno Uchiha Sasuke. Deidara ho sledoval. "Uchiha?" opýtal sa. "Je to Itachiho mladší brat." povedal Hidan znudene. "Myslel som si, že všetci z Uchiha klanu sú mŕtvy." pozeral. "Z nám neznámemu dôvodu ho nechal žiť." Kakuzu si niečo zamumlal a pozrel sa na Hidana. "Na mňa sa nedívaj...ja som ti nič nevzal." povedal a Kakuzu si peniaze prepočítaval odznovu. Hidan pokrútil hlavou a napil sa. Itachi stále pozeral na Peina. Ten sa znovu vrátil k svojej robote. Deidara sa pozeral na Itachiho. "Nechal žiť?" pozrel sa na Hidana. Prikývol. "Tobi!? Mohol by si si už konečne sadnúť!?" okríkol ho Pein, ktorý sa nemohol sústrediť. Deidara sa postavil, lenže keď pocítil silnú bolesť v nohách neudržal sa a zletel na zem. Pošúchal si lakeť. Itachi ho zdvihol zo zeme. "Itachi." výhražne sa Pein na neho pozrel. Podoprel ho vyšli von. "Vyzerá to tak, že Sasori bol za Peinom." usmial sa na Deiho. Zaviedol ho do izby. "I-itachi? A-ale toto nie je moja izba."


prosiiiim piste komentare XD

Hokáge

2. listopadu 2008 v 17:52 | hajate-sama

Dávam vam sem pár obrázkov Hokákov, dúfam, že sa budú páčit .. konkretne ich bude 10 z kazdeho po dva XD


1.Hokáge





2.Hokáge




3.Hokáge




4.Hokáge




5.Hokáge


dufam ze sa lubia :)

Itakisa XD

1. listopadu 2008 v 20:56 | hajate-sama
nasla som na nete jeden uzsasny obrazocek na ktory so kukala......joj...nema chybu sa kuknite



bozeeeeeeee!!! to je taky uzasny obrazok ze som ho sem proste musela dat :3

II.part-Umenie je výbuch

1. listopadu 2008 v 17:46 | hajate-sama |  Black Rose
Tak mam tu per vás pokračovanie poviedky Cierna ruza.....na prosenie jednej osoby som ju musela XD dopisat inak by nezaspala ....... je trosku kradsia ale hadam to nevadi



II. part - Umenie je výbuch

"Kats..." Deidara prestrašene otvoril oči. "Ale Dei hádam si sa nechcel len zabiť." povedal Itachi pobavene. Striasol sa. Zase on. Prečo mu už nedá pokoj? Ita sa posúval rukou nižšie až sa ho dotkol. Deiho trhlo. "Ita..." "Pst! Nemusíš sa báť...Dneska ti už nič nehrozí...Aj keď..." pobozkal ho na krk a kusol ho do lalôčiku. Dei nebol schopný slova.

***

"Hm? Kisame?" Opýtal sa Sasori muža ktorý sedel na prostriedku miestnosti a bavil sa so Samehadom. "Čo je?" odpovedal muž s namodravou pokožkou ale ani sa neobzrel. "Kde je Itachi?" "Keď vychádzal mal namierené smerom k vám." Sasori sa tresol po čele. Ja hlupák mohlo ma napadnúť, že bude tam. Hádam mu nič nespravil. Len tam stál a hľadel. "Nehľadal si náhodou Itachiho?" "Hai." "Tak prečo tu stojíš?" Saso sa spamätal. Otočil sa na päte a rozbehol sa do jeho izby. Kisame len nechápavo pokrútil hlavou a ďalej sa venoval svojej zbrani.

***

"Si taký rozkošný keď sa bojíš." otočil ho k sebe. Nahol sa ku nemu a chcel ho pobozkať, no Dei ho otláčal rukami. Bolo mu to ale na nič, keďže Itachi je silnejší. Obaja sa otočili o 360 °. Ita robil malé kroky smerom k Deimu a ten sa automaticky posunul vždy o krok vzad až skončili pri stene. Už ho chcel pobozkať, keď v tom sa rozleteli dvere. "Hm?" Ita trochu potočil na bok hlavu, aby videl na toho kto ho práve prerušil. Sasori stál vo dverách, bol strašne zadýchane, veď prebehol celú chodbu najrýchlejšie ako vedel.

"ITACHI!" zreval na neho. "OKAMŽITE VYPADNI!" vošiel do izby a uvoľnil mu dvere čím mu dal najavo, že ak tu zostane ešte dlhšie niečo sa stane. "Tak na budúce hlupáčik." zasmial sa. Natiahol ruku k Deimu a ten zavrel oči. Itachi sa uškrnul, ale vzal malého hlineného vtáčika a rozdrvil ho v ruku. Prášok potom vysypal na zem. No skôr ako odišiel zastavil sa pri Sasorim: "Mal by si si ho lepšie vycvičiť." Odišiel. Saso tresol dverami až sa Dei zľakol. Zo zeme vzal Akatsuki plášť a hodil ho Deidarovi: "A ty sa už konečne obleč!" Ten ho však nechytil, až moc sa triasol aby bol schopný urobiť akýkoľvek pohyb. Kľakol si na zem a pomaly vzal plášť do rúk, no keď uvidel Sasoriho nohy zdvihol hlavu. Ocitol sa vo výške jeho medzinožia. Keby nemal na sebe plášť, Dei by videl, že gate mu začínajú byť úzke. Zdvihol ho zo zeme a otočil sa. Obliekol plášť a potom aj gate, ktoré ležali pohodené v kúte izby.

***

Itachi vošiel do izby. Kisame ešte stále sedel v strede izby a rozprával sa so Samehadom. Ani si nevšimol, že niekto vošiel. "Nie si na to už moc starý?" opýtal sa nahnevane. "Niekomu uleteli včielky alebo skôr, že ťa červenovlasá včielka vyrušila?" zasmial sa. Itachi na neho hodil pohľad, že teraz naozaj nemá náladu vtipkovať. "Vieš ako sa hovorí...Dočkaj času...." no radšej prestal keď sa Itachiho čierne oči zmenili na červené. "Bývala s tebou väčšia zábava Itachi." "Ee..." Ita si ľahol na posteľ. Zvrel oči.
Čo je vlastne na tom úbožiakovi také úžasné? Je tu ešte len hlúpe decko, ktoré nemá poňatie o tom aký je svet zlý...Nevie nič o skutočnom svete v ktorom žijeme. Sám seba pokladá za umelca...žije ešte vo svojom svete "rozprávok"...ale...je tak krásny...to bledé telo, lesklé vlasy...Itachi zatriasol hlavou. Otvoril oči. "Rozmýšľaš o ňom?" "Hm?" Itachi sa postavil. Sňal si z vlasov gumičku a položil ju na stôl, vyzliekol si plášť a tričko. "O tom novom?" Kisame sa už konečne postavil a oprel Samehad o stenu. Itachi neodpovedal. Otočil sa. "Prečo si to myslíš?" "Lebo presne takto si sa správal keď prišiel Sasori..." zasmial sa. "Lenže on sa ťa už nebojí Itachi. Už nie si jeho bábka ako pred pár rokmi na to nezabudni." povedal mu Kisame a rozopol si plášť. "Budem to mať na pamäti." prišiel ku dverám. "Kam zase ideš?" Kisa si sadol na posteľ. "Načo ti to je?" otvoril dvere a už len čakal na odpoveď aby mohol vypadnúť. "Keby náhodou prišiel Sasori a zase by sa pýtal kam si šiel." Itachi sa uškrnul a zavrel dvere. Nemal v úmysle ísť za ním aj keď ho to lákalo. Chcel sa ísť len napiť s toho premýšľania mu vyschlo v krku. Prechádzal tmavou chodbou, míňal jedny dvere za druhými. Išiel tadeto už tak veľakrát, že cestu poznal na spamäť. Zastal pri dverách, ktoré viedli do kuchyne. Položil ruku na kľučku a otvoril ich. Zarazil sa keď tam uvidel sedieť Deidaru. Na tvári sa mu zjavil podivuhodný úsmev....


no hadam sa lubi... prosim piste komentare XD

sasak

1. listopadu 2008 v 14:46 | hajate-sama
pridavam vam par obrazkov sasukeho...aj ked ho nenavidim lebo zabije tie postavy koho mam najradsej....dei sa kvoli nemu zabije a zabije aj itachi...no chapete brat oddrbe vlastneho brata *tazke povzdychnutie*
no tu ich mate....



z tohto obrazku som normalne nemohla...kukala som na...take krasne telo-aaa uz mi sibe zacinam ho mat rada nie nie!!!!


tak... co hovorite ??? XD