Prosinec 2008

Mix Naruto

31. prosince 2008 v 21:16 | hajate-sama
Naruto obrazky..cez enter4u...ne su moc velke ale,mam svoje dovody....

Umrem

29. prosince 2008 v 13:48 | hajate-sama
Boze hladam neak eobrazky na googly a najdem toto...to snad ani nie je mozne...je to uplne uzasne aj ja chcem TAKEEEEE!!!!

na ale teraz k mojmu objavu :D

kuk perex :D



Moj dárek...

28. prosince 2008 v 13:29 | hajate-sama |  Ja a blog
tak toto je moj dracek od brata, strasne som to chcela a on mi to kupil, to je ako v rozpravke...

ten pentagram je taky uzasny.. (nemyslite si o mne ze uzavam satana) to nie, ale je proste tak krasny, ze som ho proste chcela....

Uh.... :(

27. prosince 2008 v 21:01 | hajate-sama |  Ja a blog

co si myslite o laske? prosim napiste mi do komentarov potrebuje to vediet...este potom pridam podobne..
---

moj nazor na lasku? pre mna je laska hlupi cit pre ktory ludia dokazu aj zabijat...

uz tolko krat som sa v nej zmylila keby mi niekto teraz povedal ze ma miluje...nie..to proste nejde..som v laske stratena a nikdy ju nebudem poznat...a na svete nie je nikto kto by ma to naucil...

laska..uh...preco ja?! preco ma tak trestas Boze?! cim si si to zasluzila?!

chcela by som niekoho kto by mi povedal, ze ma miluje a zostal by pri mne, nepodrazil by ma, nevrazil by mi noz do srdca...to su krasne sny, ktore nikdy nebudu skutocne

a su tu dalsie problemi...laska...svet nie je vzdy dobry, ale ty co maju lasku su v tom dobrom a ty co ju nemaju sa utabaju v tom zlom...to nie je fer...tak preco?

preco nikto z nas nema pravo milovat? preco nas vzdy kazdy podrazi na zem? preco je laska taka bolestiva??

preco kazdy vidi v laske len to dobre a nikdy nie to zle? tak preco je laska taka nespravodliva??

a preco kazdy mlci? nikto neda odpoved? ale zakazdym presviedca a tvrdi opak? PRCO?! preco...?


Help me!

27. prosince 2008 v 20:18 | hajate-sama |  Ja a blog
prave som pozeral nejake videjka na youtube, ked tu zrazu, jedna uzasna pesnicka..

je ale na hovno, ze neviem ani mno spevacky a ani nazov pesnicky..

keby ste nahodou poznali nejake francuzske spevacky

pesnicka je tu v tomto videiku....

kudasai, ak bys te dakto nahodou poznali, *dog eyes* kudasai HELP ME!!!
velmi pekne prosim, urobim cokolvek (len po mne nezadajte aby som skocila z okna alebo nieco podobne samovrah nie som, tie casy ma uz presli) pekne prosiiim

............................................................................................................................................

uh...gomen za adminku on zrejme ,,zabudla" ze je mojou spolu adminkou a na blog sa zvysoka vykaslala...hm. neviem ci to bolo mudre rozhodnutie... :( som naozaj taka sprosta?

naco stale verim ludom, ked ma aj tyk vzdy sklamu?? to som cela ja....Vzdy niekomu verim a potom to olutujem...

hebi...ak nebudes pridavat ziadne clanky, jednoducho koncis, ale takto to uz dalej nejde...myslela som, ze by si mi mohla pomost ale ty na mna kaslel ostatne ako vzdy...a ako vsetci...

nechcem aby to vyznelo kruto, ale nemam inu moznost, ak nie po dobrom tak po zlom...uz mi naozaj dochadza trpezlivost...skus nad tym porozmyslat...ale ak nie

poznas moje slova...nemozem ti nic zakazat...ale tak tiez by si mala pozant to druhe...vedia ho dvaja ludia sesterka a senpai...

Priatelom ktory ma zradili alebo zklamali odpustam tazko, alebo vobec...

ty vies o com hovorim...takze uz to je len na tebe

Yuri and Melissa

27. prosince 2008 v 20:07 | hajate-sama |  Cenky
uh... !_! moje nove Sm-cko Yuri and Melissa maj moc klasnunky blogik povinne sa pozrite a kto nema co citat njdete tam uzasne ,,rozpravky" vycsina je ic na par sasunaru..tak isto ako aj diplomik..gomen ak to nebude to co ste si predstavovali....

tak dufam, ze sa paci...... !_!

Prológ

25. prosince 2008 v 21:57 | hajate-sama
takze ked uz je koniec Black Rose na scenu prichadza dalsia poviedka, zamozrejme yaoi XD ja uz nic ine totoizto neviem ani pisat a ked pisem tak to nie je taka zabava...

Príbeh sa začína tým, že mladý Kakuzu odchádza z Vodopádovej dediny, aby si viac 'zarobil'. Dokonca sa stretne aj s 1. Hakagem. Pri krvavej bitke, Hokage-sama verzus Kakuzu a jeho 'nazbieraný' ninjovia, zabije Kakuzu Hokageho a vezme si jeho srdce... O pár rokov neskôr stretne bielovlasého ninju Hidana a spolu sa pridajú k Akatsuki.
Aký osud ich čaká?
Hidan je bezhlavo zamilovaný do svojho partnera, opätuje mu niekedy lásku?

To všetko sa dočítate v poviedke The Blood Half Moon (Krvavý polmesiac).


XI. part - Odpusť mi Sasuke

23. prosince 2008 v 22:31 | hajate-sama |  Black Rose
poslednu cast som napisala skor ako som mala v pane, myslim, ze to potesi par ludi, je to posledna cast...pochytila ma dost depresivna nalada, sadla som si, pustila pesnicku od scene, a pisala...no finalo cast...dufam, ze sa bude pacit

XI. part - Odpusť mi Sasuke

Prechádzal tichým lesom, tichými chodníčkami, ten prázdny pohľad, tá strnulá chôdza...Jediné na čo dokázal myslieť bola SMRŤ. Ako prízrak prechádzal prázdnotou, jediné čo ho mohlo zachrániť bolo vidieť svojho brata stojaceho pri ňom ako vyťahuje ostrie svojho meča a on padá na zem ako nepotrebná vec.

Nepotrebná vec, ktorou vždy aj bol. Vzdal sa všetkého a to len kvôli rozkazu. Zabil všetkých, no nedokázal zabiť jeho, svojho malého bračeka. Cítil jeho prítomnosť. Zastal a obrátil sa, stál tam, Uchiha Sasuke sa díval na neho sharinganom, zatiaľ čo on zrak upieral dole. "Bojíš sa mi hľadieť do očí?" zaškeril sa.

Sňal si klobúk a hodil ho na zem. Dva sahringany krížiace si cestu. Nebál sa jeho, ani smrti. Jediné čoho sa bál bolo to, že mu nikdy neodpustí a tá predstava ho desila. Desila ho to viac ako čokoľvek iné. Vonku ľahostajný Itachi, vnútri ustráchané mačiatko. Sklonil hlavu, a rozopol si plášť. Nechal ho skĺznuť po tele...Pretrhol aj to posledné puto, ktoré ho spájalo s krutou minulosťou.

Uprel zrak k oblohe, začalo pršať, pomaly zavrel oči. Predstavoval si, že už nikdy nebude so Sasorim, s tým koho miloval, že už nikdy neuvidí svojho bračeka, ktorý ho z duše nenávidí. Medzi kvapky dažďa sa zamiešali slzy, Sasuke si nič nevšimol. "Sasuke?!" oslovil ho, nebolo však treba, ten strážil každý jeho krok. "Miluješ ma?"

"Zbláznil si sa Itachi?" neveriacky na neho pozrel. Pozrel sa na neho, zháčil sa, teraz dokonale rozoznal slzy a kvapky. Podišiel k nemu a vytiahol meč. "Myslel som si, že to neskončíš tak rýchlo." poznamenal. "To ani nemám v pláne. Chcem aby si trpel fyzicky." zaškeril sa. Itachi aj keď sa trošku zháčil nedal to poznať, aspoň nie navonok, no ustráchané mačiatko vnútri sa chvela a pišťalo.

"Tak je to teda." chabo sa pousmial. "Si krásny braček a jediná možnosť ako ti dostatočne ublížiť fyzicky a možno aj psychicky je vziať si teba." pobozkal ho. Itachi odtiahol hlavu a odvrátil sa. Sasuke ho zozadu objal. "Stalo sa niečo?" zašepkal mu do ucha. "Ale ja som nepovedal, že nebudem klásť odpor."

"Itachi...Neviem na čo sa tu hráš, ale si ako ustráchané decko." rozopol mu gate. "Takže už si dostatočne ovládol svoj sharingan?" povedal po tichu. "Myslel si si, že budem celé tie roky len rozmýšľať nad minulosťou. Nie Itachi. V tú noc, keď si ma tam nechal, som vedel čo skutočne chcem. Pred tým som bol len malé decko, ktoré sa nevedelo rozhodnúť a ak sa aj rozhodlo bolo to unáhlené. Ale teraz?" zaškeril sa a zašiel rukou k Itachi píche.

"Je to úplne inak. Po tom čo som sa zobudil v nemocnici, som mal jediný ciel a tým je..." "Zabiť ma..." dokončil za neho. "Presne tak, ale chcem ti spôsobiť bolesť, obojstrannú, tak ako si ju spôsobil ty mne. Chcem vidieť ako trpíš." stlačil ruku.


"Si si istý, že to dokážeš?" opýtal sa aj keď poznal odpoveď. "Pochybuješ?" pohol rukou. Itachi zavrel oči. "Možno." vydal zo seba. Nechcel vzdychať, nechcel mu urobiť tú radosť... "Uvoľni sa Itachi." olizol mu krk, zlízaval kvapôčky dažďa. "Dlho som čakal na tento deň." "Ja tak isto." zašepkal.

Cúval dozadu až zastali pred stromom otočil sa a sotil oň Itachiho. Pretočil ho a do rúk mu zabodol kunai. "Aby si mi neušiel." zasmial sa. Sklonil hlavu. "Čo vieš vlastne o tom čo sa stalo tú noc?" opýtal sa. "Dosť na to aby som ťa nenávidel." zasyčal. "Je tvoja nenávisť naozaj taká silná? Na mojom mieste by si urobil to samé."


"Idiot!" skríkol a vrazil mu ďalší kunai do chrbta. Itachi zavrel oči, z úst mu vytiekol pramienok krvi. "Nikdy by som nezradil vlastnú rodinu!" zatlačil ho ešte hlbšie. "Radšej by som zomrel." zamračil sa, Itachi sa zasmial. "Bol si až príliš zbabelý na to aby si umrel, až príliš si lipol na živote. Bál si sa o svoj život, zradil by si tak ako ja."

"Buď ticho!" zvreskol vtrhol mu kunai z chrbta a potom aj z rúk. Obrátil ho na chrbtom ho narazil o strom. "Nevieš si predstaviť aké to bolo. Otec ti veril, matka ti verila, ja som ti veril. Celý náš klan do teba vkladal nádej...Bol som hlúpi, že už vtedy som nepostrehol, že niečo nie je v poriadku. Až príliš si sa zaujímal o svet mimo nás."


"Nie si až taký hlúpi ako vyzeráš." pousmial sa. "Pridať sa k Orochimarovi, len kvôli pomste...Možno si vyrástol, ale nezmúdrel si. Ani vtedy keď si mal možnosť získať také oči ako ja." "Ja nie som vrah Itachi! Nezrovnávaj ma s tebou!" Itachi ledva stál na nohách. "Koľko ľudí si už zabil, Sasuke?" opýtal sa.

Zháčil sa. "Veľa a prečo? Len pre hlúpu pomstu. Myslel som si, že keď ma budeš nenávidieť, chopíš sa každej príležitosti, ale ty? Čo si urobil...Obchádzal si každú šancu, ktorú som ti ponúkol na ceste stať sa silnejším." zavrel oči.

"Ani nevieš aké to ten deň bolo Itachi." jeho hlas sa zatriasol. "Pochybnosti?" zaškeril sa. "Prísť domov, všade tma, prázdno, keď ešte ráno sa všetci zabávali. A potom? Zabil si ich Itachi. A to som ti nemohol len tak odpustiť. Posledné slová čo si mi povedal som si zafixoval v pamäti a držal som sa ich celé tie roky."


"Okrem jednej. Povedal som "Prídi keď budeš mať také oči ako ja." to jediné si nesplnil braček." dostal zo seba namáhavo. "Nechcel som kráčať po takej istej ceste ako ty. Našiel som si silu vlastným spôsobom. A stálo to za to." "Hlavne keď si zabil Orochimara?"


"Už bol nepotrebný, prekážal, musel som sa ho zbaviť. Tak ako sa musím zbaviť teba. Už ma prešla chuť vziať si ťa...Jediné po čom túžim je zabiť ťa a je mi jedno či pri tom budeš trpieť, ale ako sa tak na teba dívam, ty trpíš už teraz. Prezraď mi, či je toto koniec aký si si predstavoval." posmieval sa.

"A ty mi prezraď či mi niekedy odpustíš." zachrapčal. "Mŕtvym už nemám čo odpúšťať." Itachi sa usmial a v tú chvíľu Sasuke zabodol svoj meč k jeho srdcu. Itachi vypľul krv, prv ako spadol na zem, ťukol Sasukeho po čele so slovami: "Prepáč Sasuke..." Padol na mokrú trávu.

Lupeň čiernej ruže odpadol a padal. Sasori ho pozoroval a presne v tú chvíľu ako dopadol na zem Itachi posledný krát vydýchol.



je asi trosku kratsia, ale na ako mi to vyslo tak mi to vyslo, snazila som sa to natahovat, nehnevajte sa...ak sa rozhodnem pisat dalsiu poviedku, dam vam vediet...ale chcem vediet vase nazory na koniec black rose...

Kumohaii

23. prosince 2008 v 18:06 | hebi-kun |  Blbostky

moj strazny anjelik...je krjsi ako shitori :P
jeho meno:kumohaii=kumo-pavuk, haii-cierna

dufam ze sa vam paci ... dalsia tvorba ... no nen zlaty ...

Shitori

23. prosince 2008 v 16:40 | hajate-sama |  Blbostky
uhm... !_! bavkala som sa a robkala som si vlastneho anjelika

jeho meno je Shitori=shi-biely, tori-vtak


duhfam, ze sa vam paci...ak by ste aj vy cely nieco podobne, tak napiste co tam cete a po pripade ci to je anjelik a pod. a meno ak cete, alebo mu ja vyberiem nejake vystizne...ak si teda nemyslite, ze je to blobost ....

For SB Kelly

23. prosince 2008 v 16:33 | hajate-sama |  Cenky
Dneska mam dobru naladu co sa tyka celkovo, dopisala som 10 cast rose...HURA...a mozem sa pustit do 11...OMG...mam pre SS Kelly diplomik k Vianocia a Novemu roku, ona robkala pre vsetky SB, ja robkam pre nu..ako som pisala mam dobru naladu a vynimocne sa mi ce XD




X.part-Pomsta je všetko

23. prosince 2008 v 15:47 | hajate-sama |  Black Rose
dockali ste sa Black rose...toto je dufam, ze posledna cast...tak nech sa vam paci XD

X. part - Pomsta je všetko

Zobudila ho vôňa čerstvého kakaa. Otvoril oči a posadil sa. Sasori stál opretý o zárubňu dverí, v ruke držal dve šálky, z jednej práve pil. "Dobré ráno, spachtoš." usmial sa a posadil si ku nemu na posteľ. Strčil mu do ruky hrnček. "Sasori...Koľko je hodín?" povedal ospalo. "Šesť."

"Saasori." zatiahol a bachol sa znovu do postele, lenže akosi pozabudol, že má v ruke hrnček a celý jeho obsah vylial na seba a na posteľ. "Prasiatko moje malé." smial sa Sasori, zatiaľ čo Itachi behal po izbe a snažil sa zo seba zhodiť horúce tričko. "Hej!" okríkol ho Itachi, keď sa už skoro valal po posteli. "Tu nie je nič k smiechu."

"Možno, ale vyzeráš zlato, keď si čerstvo zobudený."
Len vrhol na neho pohľad, no slovka nevyriekol. V tejto chvíli si nebol istý či to bolo v dobrom alebo v zlom.

"Itachi?" oslovil ho Sasori, Itachi stál uprostred izby. "Hm?" sklopil hlavu. "Deje sa niečo? Mne môžeš povedať všetko." objal ho zozadu. "Cítim, že už je ten čas...Nepokúšaj sa ma zachrániť." s týmito slovami ho tam nechal samého. Nechcel tomu uveriť, bo bič iné mu nezostávalo, Itachi sa málokedy pomýlil v týchto veciach.

V kuchyni bolo úplne ticho, všetci tam sedeli, no nikto neprehovoril. Itachi si sadol ku Kisamemu. "Kisame. Dneska odchádzame, zostaneš tu." tímový partner sa na neho pozrel. "Je všetko v poriadku Itachi?" opýtal sa Pein. "Nič nie je v poriadku..." zamrmlal. Len tam sedel, nevedel čo má robiť, všetci si už všimli stihnúť, že sa niečo deje. "Itachi!?" varovným hlasom sa opýtal Pein. Ak ho bude ešte chvíľu takto provokovať, stratí trpezlivosť. Jemu to však bolo úplne ľahostajné. Zabudol na všetky city čo kedy cítil k Sasorimu a k ostatným, tých pár dní čo tu bude, to bude zase ten starý Itachi, chladnokrvný, ľahostajný a bezcitný.

"Nepovedal som to Sasorimu a práve vám by som to mal povedať?" zaškeril sa. Pein sa zamračil. "Neviem čo sa stalo, ale máš poslednú šancu. Ak mi nepovieš o čo ide, nikto z nás ti nebude vedieť pomôcť." pozoroval ho, čakal na jeho reakciu. Uchiha zrejme hľadal tie správne slová. "Môj osud nezmení nikto z vás čo tu je, akurát oddialite moju smrť. Je to jediný cit ktorý ho ku mne spája."

"To nemyslíš vážne." obrátil sa na neho Sasori, ktorý stál medzi dverami. "Ale áno, úplne vážne." pousmial sa. Navonok sa tváril ľahostajne, ale vnútri ho to veľmi ťažilo. Nechcel mu ublížiť, ale bola to jediná možnosť. Miloval ho, miluje ho, na tom sa už nič nezmení. V tú chvíľu, keď Itachi myslel na minulú noc, sa definitívne rozhodol. Nepovie mu čo sa chystá urobiť. Nechce mu ublížiť, ale to je realita, raz sa určite stretnú na druhom svete a on bude čakať, aj keby to malo trvať celú večnosť.

Itachi odsunul stoličko a vykročil ku dverám. Pein sa postavil tiež. "Itachi!" teraz už bol naozaj podráždený. Za iných okolností by mu to bolo jedno, jeho neštvalo to, že mu to Itachi nechce povedať, jeho štvalo to, že ešte pred pár dňami mal z neho panický strach a teraz? Rozpráva sa s ním ako z kusom handry, musel však uznať, že tak rýchlo zmenil svoju povahu, zase je z neho ten starý Itachi.

Už bol tesne pri ňom, keď sa medzi nich postavil Sasori. Ita sa ani neobrátil, pokračoval v ceste, za to Sasori sa obrátil a smutnými očami za pozeral ako sa jeho láska vzďaľuje a ide sa dať zabiť. šéf sa znovu usadil na svoje pôvodné miesto, hrobové ticho a nikto sa neodvážil prerušiť ho.

Sasori vybehol z kuchyne. "Mal by si sa nad sebou zamyslieť." povedal mu. Itachi zdvyhol hlavu a pobozkal ho. "Zbohom Sasori..." otočil sa a zmizol. "Z-zbohom?" zašepkal potichu. "Itachi, nevyveď nejakú hlúposť." oprel sa o miesto, kde ešte pre chvíľou stál Itachi.

***

Postava v čiernom plášti a slameným klobúkom prechádzala lesom. Nikde nikoho, obrátil sa a vyrazil smerom ku Konohe. Cesty boli prázdne, nemusel ani moc dávať pozor...Zastavil a otočil sa. Kisame stál na druhom konci približne 7 alebo 10 metrov. "Rozmysli si to dobre Itachi." zahľadel sa na neho. Tie malé oči sa vpíjali do Itachi sharinganu. "Pein ťa za mnou poslal?" opýtal sa ironicky. "Nie...Sasori..." na dlhú chvíľu sa odmlčal. "Pein sa o to nezaujíma." zamračil sa, Itachi sa na opak uškrnul. "Povedal som mu nech sa do toho nestará, nemôžem to už dlhšie odkladať, Kisame." "Itachi! Nerob hlúposti." on však len kývol rukou a pokračoval v ceste.

Takže Pein sa o to nezaujíma, Sasori je z toho zničený... Jemu to však bolo jedno. Bolo mu jedno kto si čo myslel. Ešte hodnú chvíľu kráčal a potom sa ocitol pred bránou Konohy. V tú chvíľu sa zháčil. Na čo sem vlastne prišiel? Nemal na to žiadny dôvod, s tou dedinou ho už nič nespájalo.

"Itachi Uchiha." ozvalo sa z hora. "Hatake Kakashi..." pousmial sa, naozaj nečakal, že stretne práve jeho. "Prišiel si si pre Naruta? Ak áno musím ťa sklamať, momentálne tu nie je." "Áno ja viem, je niekde s tvojím priateľom. Ale musím sklamať aj ja teba. Za Narutom- kun som bohužiaľ neprišiel." Kakashi za zamračil, veď ak tu nie je kvôli nemu tak prečo potom?

"Vlastne, ani neviem prečo som tu..." pošúchal si rukou po brade a zložil si klobúk. "Mohol by si zísť dole?" poprosil ho. Kakashi ku nemu zoskočil. "Prečo si teda prišiel?" zacítil na svojom krku Kakashiho kunai. "Neviem..." Hatake ho stisol pevnejšie. "Ak chceš niečo podniknúť Kakashi- san, urob to, ale nezabi ma...Na to sa celý život pripravoval Sasuke." pri predstave na jeho mladšieho brata sa musel pousmiať.

"Dôvod prečo som sem prišiel je, že som chcel ešte posledný krát vidieť túto dedinu." zavrel oči. Na jeho prekvapenie Kakashi kunai zložil. "Ideš sa nechať zabiť?" pochybovačne sa opýtal. "Presne tak. Obávam sa, že nám na výber. Ale Kakshi- san...Neprestanú po Narutovi- kun pátrať. Ich plán je jasný, a sú odhodlaný uskutočniť ho."

"Prečo mi to všetko hovoríš? Nepôjdu aj po tebe? Už isto vedia, že si mi to povedal." "ak aj po mne pôjdu, jediné čo nájdu je moja mŕtvola. Akatsuki plán je ľahký, získať všetkých Bijuu a potom rozpútať vojnu."
Kakashi si vzdychol. "To je všetko. O to jediné v skutočnosti Akatsuki ide, dostať sa na vojnový trh. Bijuu sú len pomôcky, keď sa vojna uskutoční. Zbohom Kakashi Hatake."

Nasadil si klobúk a vykročil naproti smrti...

tak? co poviete? ospravedlnujem a ze to trvalo tak dlho, lnze ked nemam napad a naladu nemozem pisat...necakajte ziadny happy end :)

Vampire love 5/5

23. prosince 2008 v 14:25 | hajate-sama |  Vampire Love
"K-kurosui..." keby nevel, že to je skutočnosť myslel by si, že sa mu sníva. Chlapec sa obzrel, červené oči, ostré zuby a tvár od krvy. "Ryuu-chan? Myslel som si, že ma nechceš vidieť?" poznamenal. Ryuu pokrutil hlavou, ešte stále nemohol uveriť tomu co videl. V tú chvílu si vlastne uvedomil prečo sem prišiel. Zdrapil ho za ruku, zdvihol na ruky a rozprestrel krídla. "Hlupák. Ešte stále si sanič nenaučil? Na svete sú len tri veci ktoré nás môžu zabiť. Striebro, drevený kol a slnko, ty hlupák. Nikdy si nedával pozor v škole. Nikdy si nevidel film o Draculovi? Slnko je pre nás nebezpečné." ani sa neunúvali ísť cez dvere. "Prepáč, bol som hladný..." "Na lov sa chodí v noci a nie nad ránom!" teraz to už naozaj nevidržal, rozzúril sa. "Hlupák, vieš ty vôbec čo by sa stalo keby si zostal cez deň vonku?! Radšj ti to nepoviem." otočil sa. "Ryuu-san? Naučíš ma lietať?" začervenal sa. Vyvalil na neho oči, akoby po nom chcel aby sa odbachol.

,,Č-čo?" vykoktal a stále na neho neveriacky zízal. ,,Lietať? Ty sa chceš naučiť lietať?" Sui prikývol. ,,Mizu-kun, ja teda neviem, či si si to všimol, ale k lietaniu ti tak trochu niečo chýba......." Kurosui sa začervenal a sklopil hlavu. ,,Viem. Ale myslel som, že.. veš, dokázal si meniť moju podobu dotykom ruky, dokázal si ovládnuť moje telo pomocou myšlienok.. tak snáď..." ďalej už nepokračoval, úplne sčervenel a mlčal. Ryuu sa zasmial. ,,Aha, tak takto...." Sadol si na posteľ, aby aspoň ako tak eliminoval bolesť, a gestom ruky privolal Suiho k sebe. Blondiak si v rozpakoch prisadol.
Ryuu priložil štíhlu ruku Suimu na srdce - mladého upíra opäť oblial vtieravý chlad. Začal si šepkať akési nezrozumiteľné slová v podivnom jazyku a znásoboval tým stuenú vlnu prestupujúcu Suimu až do končekov prstov.
Náhle ruku odtiahol, ale tentokrát sa už pocit zimy nevytratil v momente, keď sa vytratil dotyk. Pretrval. Nechápavo pozrel na Ryuua a pošúchal si ramená v snahe prestať sa od zimy triasť. ,,Je ti zima?" spýtal sa Ryuu a prehodil cez blondiaka deku. Otázka ani nemusela byť zodpovedaná, sui sa kompletne celý triasol ako osika. ,,Asi ešte pár hodín bude..." zašepkal starší a stiahol Suiho do polohy v leže. ,,Tých pár hodín musíš zostať pri mne, a keďže ja by som sa rád vyspal, doporučujem to aj tebe.." Sui slabo prikývol. ,,A večer uvidíš tú haluz." usmial sa Ryuu tajomne, kým obaja upíri zavreli oči k spánku.
.
Sui sa zobudil o pol štvrtej po obede na nepredstaviteľne nechutný pocit. Pocit chladu, ktorý skoro ráno väznil každú čiastočku jeho tela, sa preskupil. Jeho ruky a nohy boli poriadku, dokonca aj predná časť jeho torza. Ale tak strašne ho ziabal chrbát, že si myslel, že to snáď ani nie je možné. Celý chrbát odhora dolu mu ovládal pocit tak studený, až skoro pálil - Suimu sa z neho tisli slzy do očí, ale rozhodol sa vydržať. Nechcel prebudiť Ryuua..
O dve hodiny sa však chlad zmenil na bolesť. Ukrutnú bolesť, ktorá Suiho doháňala k šialenstvu - akoby mu do mäsa na chrbte bodalo tisíc ľadových hrotov, šiel sa z toho zblázniť. Už na chrbte nedokázal ani ležať, bolesť ho donútila ľahnúť si na brucho. Ležal s tvárou zaborenou do vankúša a ďalšiu zdanlivo nikdy nekončiacu mučivú hodinu sa premáhal, aby od bolesti nekričal.
Nakoniec sa Ryuu prebudil sám. Nebolo preňho nijakým prekapením vidieť Suiho ležať vedľa seba so strnulým výrazom tváre a zubami zaťatými tak pevne, až sa mu triasla sánka.
,,V pohode?" zašepkal a pohladil ho po vlasoch. Sui sa zmohol len na kŕčovité zamietavé pokrútenie hlavou. ,,Vidím.." slabo sa zasmial Ryuu a posadl sa. ,,Chlapče, myslím, že je na čase vstať." Žiadna odpoveď. ,,Vieš, že ti bude lepšie, keď vstaneš?" Opätovná ignorácia. Ryuu svojho priateľa teda chytil, vytiahol ho z postele a postavil ho na zem. ,,Bolí to, čo?" Prikývnutie. ,,Fajn, chlapče, tak ja ťa toho zbavím, dobre? Ono by sa to malo nechať doznieť spontáne, ale vyzeráš, že sa asi do troch minút scvokneš, takže to urýchlim.." povedal, venoval mu bosk na spotené čelo a zodvihol pravú ruku. ,,Za toto mi ochvíľu buď poďakuješ, alebo ma za to zabiješ...uvidíme. " povedal, keď pokladal Suimu opäť ruku na srdce. Zašepkal len jediné slovo.
Suiho telom náhle otriasla vlna nesmiernej bolesti. Vydal zo seba zvierací škrek, zadrapil sa Ryuuovi do trička a stiahol ho zo sebou na zem.
Vzduchom sa rozstrekla krv, miestnosťou sa rozľahol zvuk trhania látky a Suiho prevážila dozadu doteraz neznáma váha na chrbte. Stratil vedomie....

"Chyťte ho! Kam sa schoval ? " ,,Utekal tam do uličky." najmenej 10 lovcov prenasledovalo upíra, ktorý sa vybral na lov do dediny. Ozval sa výstrel a vzduch sa naplnil dymom. "Trafil som ho do nohy!" 10 mužov bežiacich uprostred noci. Upír sa zjaví za nimi, pazúrmi sekne a lovcova hlava sa oddelí od tela. Múry sú pokvapkané krvou, pouličné lampy blikajú. Úzkou uličkou sa ozíva kričanie a stony. Krvavá šmuha vlečúca sa po zemi, upír vošiel do svetiel. Hare. Pomalým kĺzavým letom sa šuchal k poslednému lovcovi, posledný o ktorom vedel a zahryzol sa mu do krku. Nemilosrdne mu vytrhol srde z hrude. Vzduchom zasvišťala ďalšia guľka a prestrelila mu krídla. Dopadol na zem. Lampy osvetľovali jeho tvár len zpolky. Zavíjanie vlkov a spln mesiaca. Ďalšich 10 mužov prišlo na pomoc tým, ktorí to už nepotrebujú. Každý vyzbrojený zbraňou alebo kolom. Vykročili, páchnucou uličkou po krvi a ľudskom mäse sa rozliehali kroky, Hare cúvol dozadu. Lovcom sa na tvári zjavil úsmev, slepá ulička. Tentoraz sa zjavil úsmev na upírovej tvári. Prikročil k vodcovi. "Hare! Mal si zostať v lese." z jeho hlasu bolo zjavné potešenie, že ho môže zabiť. "Moh..." šialenstvo, áno to je to čo sa zjavilo v Hareho očiach. Nestihol dopovedať, prepichol ho pazúrmi a rozdrvil mu srdce. Tá krásna krvavá vôňa, lovci začali strielať. Nemal šancu uniknúť. V tme za nimi sa však zjavila postava. Ďalší 4 padli k zemi. Upírov krásny odev bol pošpinený krvou. Lovci posledné zvyšky svojich síl dali na posledné strely a Hare dal silu do posledného seknutia. Po okolí sa rozprskla krv, všetci padli. Upír ešte dýchal, no nemohol vstať a nemohol kričať...Ležal, špinavý a porazený.

Vrela v ňom zlosť. Bol hlupák, že im skočil rovno do pasce... Pazúrmi škriabal betón, postriekaný krvou jeho i lovcov. Premýšľal nad všetkými možnými alternatívami jeho skazy.
Možno si ho smrť nájde rýchlo, a on vykrváca kôli zraneniam zo strieborných guliek do niekoľkých minút.
Možno ho niekto pred smrťou nájde a zachrán.
Alebo možno má príliž málo strelných rán na to, aby vykrvácal.. Možno ho striebro v jeho tele nezabije. Možno tu bude bezmocne ležať až do rána, kým nevijde slnko. Nenávidené slnko, ktoré nevidel už pol tisícročia. Pozrie sa naň poprvé vo svojom upírskom živote a jeho telo pomaly zhorí na popol.
Striasol sa pri tej predtave.
On, ktrý si z nudy odrezával prsty, aby sledoval, ako ich po pár minútach nahrádzajú železné pazúry, on, ktorý vraždil ľudí, lovcov i upírov bez rozdielu a do radu,aby sa nasýtil ich krvou... Práve on sa bojí ohňa...
Spaľujúcich plameňov prinášajúcich smrť démonským stvoreniam, ako bol práve upír Hare Ginirono.
Stočil oči k nebu a začal zbabelo dúfať v naplnenie druhej alternatívy jeho konca.....

Nevedel ako dlho tam ležal, cítil, že ho sily opúšťajú, pomaly zomiera. Tragický koniec na upíra ako je on. Ani vo sne ho nenapadlo, že by tokto zomrel, vlastne ešte ani raz za ten predlhý život ho nenapadlo, že jedného dňa zomrie. On bol predca jeden z najobávanejších upírov, všetci sa ho báli, tak prečo by mal umrieť? A v tom mu to vlastne došlo. Na svete neexistuje nič čo by pretrvalo večnosť. Smrť je vlastne nový začiatok. Teraz už mu to bolo jasné, ale on stál hlúpo za svojim, nechcel si tú trpkú pravdu pripustiť. On bude žiť večne, jemu sa to podarí. Posnažil sa vstať, telo ho neposlúchalo. Vlastne už lendva držal oči otvorené.
Vzduchom sa rozľahol šuchot krídel. Dvaja upíri sa vzniesi k polo mŕtvemu a polo živému Haremu. "Nomusuko-chan." povedal skoro nečujne. Ani jeden z nich neodpovedal, len vykročili do svetla lámp. Ryuuovi vitekala s pod pásky krv. Starší upír založil krídla nachrbát, mladší ich úplne zatiahol do kosti. "Tak si sa činil?" zachrapčal. "Hare-san..." povdal Ryuu, vzal kvol, ktorý ležal pri lovcovi. "Čo s tým...A...Chápem...." zavrel oči. Podišiel ku nemu. Vrazil mu kol do srdca.

V momente, ako kus dreva prešiel Hareho telom sa Sui silno mykol. Odvrátil sa a snažil sa nemyslieť na to, že jeho priateľ Hareho práve zabil.. Bez emócií, bez súcitu. Proste vzal ten hlúpy kôl a prebodol mu srdce. Vyčítal si, že mu v tom nezabránil...
Po chvíľke k nemu Ryuu zozadu podišiel a objal ho okolo pása. ,,Mizu-kun.." zašepkal do nočného ticha. ,,Si tak chladnokrvný, Ryuu.." odpovedal Sui smutne.
,,Chladnokrvný?" podvihol starší upír obočie a stisol mladšieho silnejšie. ,,Keby tak... Každý chladnokrvný by ho tu nehcal skapať ko psa... Buď vykrvácať, alebo uhorieť... Ja som však an to až príliž milosrdný. Hare si možno nezaslúžil, čo som preňho urobil, ale ja nie som taký zlý, ako si ľudia myslia. Rozhodne nie taký zlý, ako by som mal byť. "
,,Nechápem... Prečo si sa ho potom nepokúsil zachrániť?" spýtal sa Kurosui skľúčene. ,,Ja vem, toľkokrát nám obom ublížil, ale predsalen, zachránil mi život..."
Ryuu si vzdychol. ,,Ak by to bolo v mojej moci, ver mi, že to urobím. Ale na hranici Hareho zranení už cesta vedie len jedným smerom.. Jediné, čo som preňho mohol urobiť, bolo uľahčiť mu smrť."
Sui sa pritúlil k Ryuuovi a zadíval sa na prášok, ktorý zostal po Hareho smrti na mieste, kde ležal. Rozvieval ho studený nočný vietor ako obyčajný prach z ulice...
,,Nomusuko-san..." začal, ,,poďme domov. Nejak ma úplne prešla chuť na krv... Dozajtra to vydržím..." dopovedal potichu, odstúpil nabok a roztiahol krídla.

"To bol zlý nápad...Asi nevydržím do rána." zakňučal keď mu zaškvŕkalo v bruchu. Zakvílil. "Stihnem ti niečo priniesť. Ešte nie je tak neskoro, stihnem to." povedal Ryuu a vykročilku dverám. Sui ho zachytil za ruku a potiahol: "Nechoď, už skoro svitá. Nestihneš to." prosil ho so slzami v očiach. Ryuu nevedel či od toho, že ho súžil hlad, alebo od toho, že chce ísť von. "Sui-chan..." pohladil ho po tvári. "Nie, nemusíš to robiť..." nedopovedal vetu, Ryuu ho pobozkal, znovu a potom znovu. "Sui-chan, pre teba aj na koniec sveta." chcel mu stiahnuť tričko. Bolo to hádam po prvý krát čo sa Ryuu červenal pri slovách: "Stiahol by si prosím ťa svoje krídla." Sui nechápavo žmurkal, trošku ho zarazilo, že sa starší upír červená. Po chíli sa spamätal a stiahol ich. Konečne mu mohol vyzliecť tričko. Zatlačil ho ku stene, stále ho bozkával. "Prosím, povedz mi, že ma miluješ," zašepkal Sui. Ryuu sa zviezol na jeho plece. "Prečo ma tak trápiš Kurosui-chan." povedal skoro plačlivo. "Ešte stále si si není istý láskou." "Pochop to, tvor ako ja, od mala učený len krvi a tme, asi nikdy nepochopí taký cit ako je láska. Prepáč." odvrátil sa od neho. "A keby som ti ho ukázal? Postačí k tomu len tvoja dôvera." pousmial sa, aj keď starší to nevidel, ešte stále stál otočený chrbtom.

Vzdychol. ,,Sui. Vieš, prečo som z teba urobil upíra?" zašepkal. Kurosui sa zamračil. ,,Povedal si, že si bol proste hladný.." odvetil ticho. Ryuu sa pohŕdavo zasmial. ,,Never všetkému, čo ti kto narozpráva, Sui... Premýšľaj. Nemyslíš, že keby si bol len potravou, tak ťa rovno zabijem? Neobťažoval by som sa ponechať ti v žilách kolovať to maličké množstvo krvi, aby som ťa potom transformoval na démona, ako som ja... Mysli."
Suimu sa rozšírili zreničky. ,,Fyzická príťažlivosť?" strelil do vzduchu. ,,Správne.." kupodivu potvrdil jeho odhad Ryuu. ,,Fyzická príťažlivosť. Základná chémia všetkého živého, dokonca aj upírov. Chcel som ťa. Chcel som ťa mať iba pre seba, ale bol tu problémik. Bol si človekom. Ale to sa dalo veľmi rýchlo zmeniť..." pokračoval.
Blondiak sa zarazil. ,,Takže..." ,,Áno, plánoval som ťa napadnúť od začiatku.... " povedal a otočil sa Sumu čelom. ,,A teraz mi povedz, Kurosui Mizu. Ak ma aj po tom, čo som ti povedal, stále túžiš milovať, prosím - ukáž mi ako ti mám darovať lásku, a ja ti ju dám..."
Sui naňho bez slova civel. Ryuu sa mu díval do očí.. V jeho tvári sa črtalo odhodlanie. Sui sa naňh ešte dlho mlčky díval, až nakoniec sa mu v hlave zrodil zvrátený nápad. Podišiel k Ryuuovi a naklonil sa k nemu. Oprel sa oňho, a nežne mu zapriadol do ucha: ,,Umri pre mňa.."
,,Čo?" podivil sa modrovlasý mladík. ,,Počul si.. Ak mi chceš ukázať, že ma ľúbiš, umri pre mňa.." Dal mu pusu na líce a odtiahol sa. Ryuu ešte chvíľu váhal, ale potom odhodlane vykročil l zatiahnutému oknu a chytil do rúk závesy. ,,Budeš mi veriť, že ťa chcem milovať, ak umriem pod lúčmi slnka, Sui-chan?" zašepkal a chystal sa roztiahnuť závesy. Niečo mu v tom však zabránilo.
Kurosui naňho skočil a zvalil ho na zem. Obkročmo na ňom sedel a upieral hlboké priepasti svojich zreničiek do jeho jedinej.
,,Ja ti verím, Ryuu. Verím ti už teraz..." usmial sa a venoval Ryuuovi dlhý bozk. ,,Nechápem.." zašepkal tmavovlasý. ,,Som si istý, že vieš, čo je to láska, Ryuu... Len ju ešte nevieš špecifikovať a vyčleniť z klbka svojich spletených citov.." povedal a znova ho pobozkal.
,,Vieš, Ryuu, láska je túžba srdca slúžiť niekomu, túžba urobiť všetko na svete pre jeho šťastie, dokonca aj zomrieť. Ak ma skutočne ľúbiš, nemusíš mi dokazovať vôbec nič. Stačí, ak ma budeš milovať..."

"Budem...ak mi ukážeš ako..." znovu sa prilepil na jeho ústa. "Ukážem...a ukážem ti ešte niečo viac." Ryuu nevedel čo presne viac má na mysli. S obavymi sa na neho pozrel, hneď ho to však prešlo, keď Sui zadržiaval smiech. "Zlakol si sa?" opýtal sa chychtajúc. Neodpovedal, nahol sa ku nemu, čím mu naznačil, že sa dožaduje ďalšieho bozku. Sui mo olízol krv ktorá mu vytekala spod pásky. "Si tak chutnučký." zalízol sa. Pazúrom na ruke mu rozpáral tričko, dával si však záležať, aby nič iné nerozdrapil. "Máš také krásne telo." bozkával mu hruď, jazykom zablúdil k jeho pupku a nižšie, tam ho však zastavil nohavice. Rozopol ich. Ryuu bol už celkom dosť vzrušený. Vzal mu ho do úst, jazykom krúžil po jeho žaludi. V tú chvílu sa Ryuu nezmohol na nič iné ako na vzdychanie. Už vie čo je láska, Sui ho naučil milovať, bol mu vďačný, tak vďačný, že bol rozhodnutý pre neho aj umrieť keby bolo treba. "Ryuu...Nemysli na nič iné, len na nás dvoch." usmial sa, keď starší znovu zavzdychal, tentoraz hlasnejšie.

Obaja úplne zabudli na hlad. ,,S-su... SUI!" vykríkol Ryuu, napol sa ako v kŕči a vyvrcholil. Kurosui rýchlo prehltol obsah jeho úst a spakruky si ich otrel. Vystrel sa a zahľadel sa na Ryuua. Ležal na koberci s rozopnutými nohavicami v roztrhnutom tričku , zrýchlene dýchal a ztváre sa mu nevytrácal rumenec.
,,Ryuu... Takto si hrozne sexy, vieš to?" usmial sa naňho a pohladil ho po vlasoch. Ryuu sa usmial tiež. ,,Mizu-kun... Chcem viac... Daj mi viac, prosím.." zašepkal žiadostivo a stiahol Suiho na seba. Chvíľu si pozerali do očí, potom sa však Sui pustil do dráždenia Ryuuovich bradaviek jazykom. A Ryuu mohol opäť iba vzdychať. ,,Viac, vravíš?" spýtal sa Sui medzi vytváraním vlhkej cestičky jazykom na Ryuuovej hrudi a opätovnom bozkávaní jeho krku. ,,Chceš byť seme?" položil otázku. Ryuu odpovedal okamžite. ,,Nie.." ,,Nie?" podivil sa Sui, ale potom sa len usmial a prikývol. ,,Tak dobre.." zachichotal sa a prešiel rukami po jeho bruchu a stehnách až na kolená. Roztiahol mu nohy a presunul sa medzi ne. Vytiahol Ryuua za ruky do sedu - teraz Sui kľačal na kolenách a Ryuu mu sedel na nohách. ,,Naozaj to chceš?" spýtal sa naposledy. Ryuu odpovedal bozkom. Kurosui sa teda už ďalej nepýtal, chytil tmavovlasého chlapca za boky a veľmi pomaly doňho vnikol. Ryuu mu zaťal nehty do ramien a slabo usykol. ,,Prepáč." zašepkal Sui. ,,Si v pohode?" reagoval ustarane, keď videl Ryuuov strnulý výraz tváre. ,,Hej, som.." pokúsil sa tmavovlasý o úsmev a znovu Suiho pobozkal. Zatlačil mu na ramená, a tak ho prinútil si ľahnúť - sám začal hýbať bokmi sa sprievodu hlasitých vzdychov blondiakovych i jeho vlastných.
Po niekoľkých minútach obaja naraz vyvrcholili.
Ryuu sa zvalil vedľa Suiho na zem a oddychoval. Sui ho pritiahol k sebe a pobozkal ho. Schúlil sa a pritúlil sa k nemu.
,,Sui....milujem ťa.." zašepkal a objal ho. Kurosui sa naňho usmial, zahľadel sa mu do očí a venoval mu bozk.
,,Aj ja teba, Ryuu Nomusuko... Milujem ťa, a dúfam, že ťa budem môcť milovať ešte ďalšie dlhé storočia.. Pretože tak, ako predtým slnko za môjho ľudského života presvetľovalo pochmúrnosť a temnotu mojej samoty, teraz tu žiariš ty, aby si vniesol svetlo do môjho bytia. Ryuu. Bez slnkečného svetla vydržím ďalších tisíc rokov, ale bez teba nechcem byť už ani sekundu..."

no trosku sa to pretiahlo, ale hadam nevadi XD

Vampire love 4/5

23. prosince 2008 v 14:24 | hajate-sama |  Vampire Love
Jantárové oko už nedokázal viac udržať, viečka sa mu naraz zdali ťažké...Zavrel ich. Nespal, rozmýšlal. Rozmýšľal, či presa len nemal tú noc zomrieť, rozmýšľal nad tým, či mu bol život udelený s milosti alebo trestu a nad mnohými inými faktami...
"R-ryuu?" začul Suiho vystrašený hlas. Zachvel sa pri dotyku železa. Schúlil sa, pretože mu to pripomínalo Hareho. "To som ja Kurosui. S-si v poriadku? Č-čo sa stalo?" díval sa na neho, bol celý doškrabaný, špinavý a to nie len od krvy. Pozrel sa do jeho zvlhnutého oka, ktoré sa pomaly otváralo. Sui sa nahol, lenže sa zošmykol dole a podol rovo na neho. Sadol si na neho. Ryuu pozoroval kazdý jeho pohyb...
"Miluj ma, prosím..." zakňučal. Siu na neho vytrieštil oči. Zdalo sa mu, že dobre nerozumel, povedal snáď
"Miluj ma, prosím?" Pozrel sa na svoju ruku. "J-ja nemôžem, č-čo sa stalo...Bol to on?" Znovu privrel oko a pootočil hlavu na bok, čo v tomto prípade zanmenalo "nemal som na vyber". "Bola to jediná možnosť ako ťa zachrániť." šepol. "Miluj ma..." zúfalý pohľad. Sui sa na neho neveriacky pozeral. "Prosím." zaúpel. Sui preglgol. "D-demo..." "Žiadne ale, proste to urob." nadýchol sa.
Mladší chlapec sa ku nemu prilížil a venoval mu letmý bozk na pery.

Prechádzal mu perami po tých jeho, občas mu venoval motýlí bozk - hladil ho rukou po celom tele. Druhú - novú, chladnú, tvrdú a kovovú - sám s akýmsi strachom držal ďalej od tela jeho i vlastného. Pošteklil ho vlasmi na tvári a jeho jemné a nesmelé bozkávanie čoskoro nabralo na intenzite a prerástlo v stret pier plný citu a vášne. Štíhlymi prstami mu blúdil po bruchu, opisoval špirálky a ornamenty, alebo ho jemne škrabkal dlhými nechtami.
Ryuu mu položil dlane na boky a jemne ho hladil. ,,Máš horúčku..." zašepkal, keď Sui nachvíľu prerušil bozkávanie a oprel sa mu čelom o to jeho. Blondiak sa zamračil. ,,To tá ruka... mám pocit, akoby ju moje telo odmietalo akceptovať....nie je moja..."
Ryuu sa na Suiho končatinu skúmavo zahľadel. Vyzerala podobne, ako Hareho nepríjemné pazúry... Celá železná.... Striasol sa. ,,Bolelo to?" spýtal sa jemne a znovu nechal Suiho oprieť sa mu o čelo. Kurosui si vzdychol. ,,Ani nie... Myslím, že moja ruka sa pár sekúnd po tom, čo ju oddelil od môjho tela, rozpadla na prach. Potom už bolesť prešla rýchlo... Aj keď myslím že... Bol som v delíriu, myslím, že pri plnom vedomí by som si bolesť uvedomoval ďaleko viac.." zašepkal a znovu Ryuua pobozkal.

"Tvoj výkrik bol plný bolesti." schytal jednu dobre mierenú pusu na čelo. Sui stiahol plachtu. "Smiem?" potiahol ho za tričko. "Samozrejme." dvihol ruky hore, aby mu uľahčil prácu, potom mu vyzliekol aj gate. "Ryuu, milujem ťa..." zašepkal. "Aj ja te..." "Nenavidíš lásku Nomusuko-chan." zasmial sa Hare. Obydvaja na neho čumeli ako na blázna. "Niečo som si zabudol." podišiel ku stolíku a vzal si nôž. Sui sklopil hlavu a začervenal sa. "Hej, krpec..." obrátil sa na Suiho, ten však hypnotizoval Ryuuho hruď. "Nepočul si ma?" vytiahol ho na nohy, pritiahol si ho k sebe a chytil ho okolo pásu. "Hare...Nie!" márne sa snažil Ryuu postaviť, ten bastard ho doriadil tak, že to nedokázal. "Si celkom zlatý, a nemáš krídla...aspoň niečo potešujúce." pobozkal ho. Sui sa mu vytrhol a malými krokmi sa posúval do zadu. Ryuuovi nezostávalo nič iné ako sa prizerať. Vykročil na chlapcove zdesenie však smeroval k Ryuuovi. "Zabudol si? Nenávidíš lásku..." skočil mu na hruď. "Tvoj malý priateľ, ale nie je toho názoru." zalízol sa. Teraz si to už naozaj namieril k nemu. Pritlačil ho o stenu. "Nemám veľa času krpec, tak ideme hneď na vec." rozpol si zips.

Držal ho za krk, a tak Suimu nezostávalo veľa možností na spoľahlivú defenzívu.... Vzdorovito zazeral Haremu do očí pokúšajúc sa mu vytrhnúť. ,,Ale, maličký, niečo sa nám nepáči?" zasmial sa upír a stlačil Suiho hrdlo ešte viac. ,,Nezabudni, že som ti zachránil život... Si mi upísaný, tak prestaň robiť debility a nevzdoruj..." Sui jeho reči ignoroval, naďalej s vytrvalo pokúšal ho udrieť. Hareho to však len uspokojovalo.... ,,Vieš, že tamten hlupák dole ti nikdy nebude schopný dať to, čo ti môžem dať ja.." povedal a trhol hlavou k Ryuuovi.
,,Nehovor mi, že ho naozaj miluješ..." spýtal sa pochybovačne a vnútil Suimu bozk. Sui ho však akurát pohrýzol do pery.
,,Malý bastard..." zavrčal Hare pobavene. ,,Si naozaj hrozne nevďačný!" skríkol a udrel Suiho hlavou o stenu tak silno, až omietka praskla - Suiho lebka však vydržala...
Úder mal presne opačný efekt, ako Hare zamýšľal. V mladom upírovi vzkypela zlosť. Silno kopol Hareho do stehna až mu v ňom zapraskalo a v krátkom okamihu, keď upír povolil zovretie jeho krku mu vykĺzol, pretiahol sa mu popod nohy a chcel sa dostať k Ryuuovi, ktorý mohol vytrvalý boj len sledovať... Kôli zraneniam, ktoré mu spôsobil Hare, sa ledva hýbal.
Náhle Suiho zúfalý únik čosi zastavilo. Obzrel sa. Hare zabodol svoje železné pazúry do jeho lýtka - držal ho za nohu a znemožnoval mu pohyb vpred.

Zaboril ich ešte hlbšie a pritiahol si ho k sebe. "Chlapče..." zasmial sa. "Chcel som byť trošku jemnejší kôli Ryuuimu, ale rozmyslel som si to." vnútil si dlhý, nenásitný bozk. "Nebudem ťa trápiť, len si vezmen čo mi patrí." otočil ho na chrbát. Sui bol zúrivý, mal červené oči a ostré tesáky. Kopol Hareho do brucha a vyšmykol sa spopod neho. Hare si utrel krv, ktorá mu stekala po brade, pozrel sa na Ryuua, ten mal ruky priložené pri sebe, zavreté oči a niečo si šepkal. "Ryuu, si dokonca lepší ako som si myslel. Za takú krátku chvíľu si ho dokázal ovládnuť? Keby len vedel čo s nim jeho láska stvára." tá posledná veta ho ranila, no nemal na výber, pomôže mu aspoň takto, ale musí sa poponáhlať už dlho nevydrží. Bol slabý a zničený. Bol to zázrak, že prenikol do jeho mysle. "Ryuu..." Hare zvíšil hlas, táto hra ho nesmierne bavila, bolo to niečo podobné ako hra na mačku amyš, len s tým rozdielom, že teraz tu boli myši dve. "Nemám na to celý deň!" skríkol. Ryuu mlčal, mohol rozprávať, no v tejto chvíli na to aby ho udržal, sa musel veľmi sústrediť. Hare sa po ňom rozbehol, Sui jeho útok zachitil.

Cítil sa divne... Akoby mu niekto úplne uprel slobodnú vôľu. Teraz to bol Ryuu, ktorý velil nad telom, ktoré stvoril. Suiho myseľ bola zatlačená do úzadia.
Odrazil ďalší výpad. Z Hareho očí sálala zvrátená radosť, keď sa pokúšal Suiho znova a znova udrieť.. zabodnúť mu svoje kovové pazúry do tváre.
Sui nemohol nijak zabrániť tomu, čo robí, a tak sa rozhodol tomu aspoň pomôcť. Vložil do svojich pohybov svoju zúrivosť, znásobil silu mentálnych príkazov svalom k pohybu... Bojoval silou dvoch vedomí v jednom tele.
Sám skočil po blonďavom mužovi a vrhol sa mu rukou na tvár. Hare sa pod Suiho váhou zvalil na zem. Mladík sa neustále pokúšal rozškriabať mu kovovou rukou tvár.. Hare sa mu bránil, ako mohol, jeho kožu chlapec nezasiahol ani raz. Ako kameň tvrdé pazúry ho vždy zastavili.
,,Nomusuko-chan, teba to ešte baví?" zasmial sa Hare s nadšením, prekrikujúc hlasité rinčanie kovu o kov. Ryuu neodpovedal. Bol vnorený do hlbokého sústredenia.
Hare sa opäť rozrehotal. Omnoho hlasnejšie. ,,Fajn.." utrúsil medzi smiechom a rýchlym pohybol prehodil suiho pod seba a sadol si naňho. Drápy mu zastavil až nebezpečne blízko očí. ,,Ak sa pohneš, prídeš o ne..." zasyčal so zlosťou a pobavením zároveň.
,,Nomusuko-chan, pusť ho!" zavrčal smerom k Ryuuovi.
Žiadna odozva.
,,Nomusuko-chan, naposledy! Pusť ho. Buď ho pustíš, a ja si ho vezmem, ako som pôvodne chcel, a jemu ani tebe sa patrične nič nestane. Alebo sa mi vzoprieš, a ja mu vypichnem oči... A potom aj teba pripravím o to jedno, čo ti ešte zostalo! A dostať čo chcem už potom bude tak ľahké...." šepkal s hraným súcitom.
Ryuu sa triasol od zlosti. Teraz bol bezmocný...
,,Kurosui, odpusť mi...." zašepkal a uvoľnil ovládanie.

Suiho oči sa zmenili sa normálnu farbu, zuby nadobudli normálny tvar. Cítil sa hrozne, tak zmetene, bolela ho hlava a noha. Do najmeších detailov vedel čo s ním robil, bola to jediná možnosť, no nenahneval by sa keby to už nikdy neurobil. Zrovna najpríjemnejšie to nebolo. S premýšľania ho vytrhol dotyk. Hare mu olizoval bradavky, jemne do nich kúsal...Ryuu sa len bezmocne prizeral. Pokúsil sa postaviť, no nešloto, bolesť mu to nedovolila. Snažil sa ako najviac mohol, nechcel vidieť ako mu Hare ubližuje, bol to prvý človek, ktorý ho donútil milovať, tak moc si želal, aby bol práve on ten prvý, dal by mu toľko lásky a nehy...A čo dostane na miesto toho? Sex plný bolesti, krutosti a bezcitnosti.
"Ah!" zavzdychal najmladší, keď mu Hare zašiel rukou do lona. Chvíľu ho hladil medzi stehnami, potom sa nahol k jeho mužstvu. Dal si ho do úst a pomal začal. Dnu, von... Sui vykríkol Ryuuho meno a vyvrcholil rovno do jeho úst. Zalízol, Ryuu si v tej chvíli pomyslel, že to mu chutí viac ako krv. "Tak chlapče...Si pripravený." Ryuu mal potrebu niečo urobiť. "Hare...je to ešte len dieťa." vysúkal zo seba. On len ku nemu nahol hlavu so slovami: "A ty si nemohol?"

Ryuu sa zamračil. Tá veta ho bodla pri srdci. Hare mal pravdu. O čo sa tu vlastne snaží? Snaží sa zabrániť Haremu v tom, čo už predtým sám urobil...
,,Áno hlupák.... presne tak." zazubil sa upír. ,,Takže byť tebou držím hubu a sledujem, ako sa to robí, nech sa niečo naučím..." zasmial sa a pohladil Suiho po chrbte. ,,A vlastne sa ti ani nedivím.. Mať doma niečo tak nádherné, tiež to šukám každý deň..." ,,DRŽ HUBU!" zvrieskol po ňom Ryuu so zlosťou v hlase. Hare podvihol jedno obočie. ,,Vytáčam ťa, Nomusuko-chan?" usmial sa zlovestne. ,,Radím ti - drž ju ty... Nezabúdaj, že stále môžem urobiť to, čo som sľúbil...."
Obaja mlčali. Ryuu zazeral na Hareho so zubami zaťatými a vrčiac od hnevu, Hare sa díval na Ryuua so škodoradostným pobavením. Naposledy prešiel rukou po Suiho chrbte, kým sa rozhodol fyzicky prepojiť ich telá.
Kurosuiho výkrik sa rozľahol miestnosťou a odznel v Ryuuovej hlave.
Mladí upíri si pozerali do očí. Jantárové oko sledovalo Suiho dúhovky a Sui v ňom čítal ako v kronike. Dívali sa na seba a obaja plakali. Modrovlasý mladík si zatínal nehty do dlaní tak silno, až mu z nich kvapkala krv, blondiak kovovými prstami driapal koberec.
Konečne bolo po všetkom. Hare tesne pred vyvrcholením svoj úd vytiahol a semeno vystreklo na Suiho chrbát.
Vstal. Bez slova si všetko pozapínal, naposledy sa pozrel na dvoch mladých upírov a potom so zlovestným, pobaveným výrazom odišiel preč. Nezabudol však Suimu stúpiť na ruku...

Kostičky nevydržali ťarchu jeho tela a tak sa ich pár zlomilo. Skrivil tvár, nič nepovedal. "Ryuu." s mladším upírom to bolo trošku lepšie, mohol sa aspoň hýbť. Po štvornožky sa dotackal ku nemu a objal ho okolo krku. Obaja plakali, Sui držal Ryuuho tak silno až sa bál, že ho zadusí. "S-sui škrtíš ma..." povedal priškrtene. "Prepáč...Si v poriadku?! Urobil ti nieco?! Môžeš chodiť?! Nebolí ťa niečo?!" milión otázko, ani jedna odpoveď, okrem jediného slova. "Pohode." pomaly a s námahou sa postavil. Sui vytrieštil oči...Pohode? To mu tu chce teraz po tom všetko narozprávať, že pohode? Myslí si, že je debil? "Ryuu-chan!" pozrel sa na neho. "Nič nie je v pohode a nič nebude pokiaľ mi nepovieš čo to malo všetko znamenať?" "Čo chceš počuť?" opýtal sa chladno. "Prd tým si my chcel povedať, že ma miluješ..." sklopil zrak. "Hare mal pravdu, skutočnosť je taká, že nenávidím lásku, lenže ty si ma naučil čo to je, ale obávam sa, že to ešte nestačí." na zem dopadl slza. "Nenávidíš lásku? A čo malo byť potom to čo si chcel urobiť? Alebo to malo byť len s takého istého dúvodu? Ak si naozaj taký ako on, potom tu nemá zmysel zostávať, ak si naozaj myslíš, že láska je hlúpa, nemám ti čo povedať. Ak je tvoje srdce také zlé, že sa ta nenájde kusok pre mňa, potom musím povedať len jediné, zbohom." zatresol dverami, a potom vonkajšími a zmyzol dakde v lese. Ryuu bol úplne na dne.

Dlho nevydržal stáť, bol až príliž slabý. Zvalil sa na posteľ a slzy nechal voľne stekať po tvári. ,,Kurva..." zašepkal do ticha. Prečo sa všetko, čo sa ma týka, zakaždým tak strašne poserie?
Myšlienky na bolesť, ktorú spôsobil upírovi, ktorý mu ako jediný za celé storočia jeho biedneho života dokázal ukázať, čo je to láska, ho nechceli pustiť. Ťažili ho... Dusil sa v ich pevnom zovretí.
Náhle sa jeho oči rozšírili strachom. ,,Do riti.." zaklial s beznádejou v hlase. Napriek bolesti vystreľujúcej zo zraneného chrbta vyskočil z lôžka. Zahľadel sa na monotónne tikajúce hodiny vysiace na stene. Pol štvrtej ráno... Ak si nepohne, Suiho vonku zastihne svetlo.. Jeho telo nebolo v stave, aby dokázalo stáť pod plnou váhou jeho obvyklej zbroje, a tak si len rýchlo obliekol prvé, čo chytil a vyskočil z okna.
Pri každom švihu krídel mu telo zaliala nová vlna nepredstaviteľnej bolesti. Napriek tomu však napredoval. Odmietal nechať Suiho vonku samotného.
Tri a pol hodiny pod rúškou tmy. Potom bude neskoro...
.
Po niekoľkých minútach priletel k lesu. Chcel-nechcel, musel zostúpiť - ak poletí nad lesom, neuvidí nič, a v ňom sa lietať nedá... Musí po svojich.
Hľadal ďalšiu nekonečnú hodinu. To, čo nakoniec našiel, mu však vyrazilo dych. Čakal, že Sui bude sedieť na zemi v slzách, alebo bude mlátiť do nejakého stromu - dve krajné reakcie preňho predstaviteľné, avšak nečakal, že blonďatého upíra nájde kľačať na zemi nad telom mŕtveho vlka, ako pije jeho krv.

Vampire love 3/5

23. prosince 2008 v 14:23 | hajate-sama |  Vampire Love
Pokúsil sa nachvíľku odpútať myšlienky od stonajúceho chlapca na jeho posteli... Priložil si ruky k spánkom a sústredil sa na jediné slovo: ,,Hare!" znel jeho telepatický výkrik. Dúfal, že upír, od ktorého teraz záisel Suiho život, nebude jeho volanie ignorovať. Zostávalo už len čakať a dúfať.
Sklonil sa nad Suiho a pohladil ho po tvári. ,,Hlupák..." zašepkal. ,,Tvoja zbabelosť sa ti vrátila... Chlapče, upír nesmie nikdy zaváhať, váhanie nás ohrozuje na živote.. Zaváhanie plodí nepozornosť, a nepozorný upír je cieľom... A lovci zriedkakedy minú cieľ..." hladkal ho po vlasoch a druhou rukou mu tlačil na ranu, aby prestala krvácať. ,,Je to len škrabanec..." povedal polohlasom. ,,Len škrabanec, a pozri, čo s tebou urobil. Vieš si vôbec predstaviť, kde by si teraz bol, keby ťa guľka zasiahla?" spýtal sa potichu a naklonil sa úplne nad neho. ,,Čakal by si v pekle na deň, kedy dostnú aj mňa....." zašepkal mu úplne pri uchu.
Sui sa strhol a vydl zo seba ďalší bolestivý ston.
,,Len pokojne, chlapče...Viem že to bolí... Ale ber to tak - kým cítiš tú bolesť, nech je akokoľvek neznesiteľná, aspoň vieš, že stále žiješ..."
Ďalší výkrik.
Ryuu si vzdychol a skryl to hlboké jantárové oko za hustými mihalnicami. ,,Ah Sui, vieš že teraz premýšľam nad tým, či by pre teba nebolo lepšie, keby ťa bol ten lovec rovno zastrelil?... Tvoje umieranie by bolo kratšie a milosrdnejšie...."

"Volal si ma, Ryuu?" Hare ho neignoroval, zrejme vycítil tu zúfalosť v jeho hlase. Odstúpil od postele. Keď Hare zazrel chlapca, zvraštil tvár. Podišiel k nemu... "Pomôž mu, Hare, prosím..." to zúfalstvo, Hare sa hneď chopil príležitosti. "Čo mi dáš na oplátku?" zaškeril sa. "Čokoľvek." už mal slzy na krajíčku. "Chcem jednu noc." Ryuu sa pozrel na schúleného chlapca na posteli. Hare sa tam otočil tiež. "Nie s ním...S tebou." zaškeril sa. Prikývol. Hare pristúpil ku posteli, dotkol sa rany. Sui vykríkol. Ryuu stal v úzadí a už-už to vyzeralo, že sa rozplače, tie bolestivé výkriky boli pre jeho srdce neznesiteľné. Muž vytiahol nôž. "P-počkaj, čo s tým chceš robiť?" pozeral sa na neho, čo má do pekla v úmysle s tým nožom. Došlo mu:"N-nie t-to nespravíš." "Je to jediná možnosť ako ho zachrániť." na toto sa nemohol dívať, otočil sa, už len počul neopísateľný výkrik drajúci sa so Suiho hrdla. Hare sa otočil, medzi tým Sui ombdlel. "Zostane mimo pár dní...Teraz my zaplatíš." podišiel ku nemu. Sklonil hlavu, sľúbil mu to, a on vždy svoje sľuby plní. Hnevala ho jediná vec: využil jeho citové rozpoloženie... "Nebudeme ho rušiť, zájdeme vedľa." povedal sladkým hláskom a nebezpečne sa mu zablyslo v očiach. Zatlačil ho do vedlajšiej miestnosti a položil ho na posteľ. "Nemysli na neho, teraz som tu len ja..." pobozkal ho.

Ryuu už mal skúsenosti s Hareho spôsobom milovania. Krutosť..... Z jeho priam anjelskej tváre, zlatých vlasov a modrých očí by tú ukrývanú agresivitu nikto nečítal, ale každopádne tam bola - schovaná za závojom blankytne modrých zreničiek.
,,Neboj sa, mladý, nechcem ti ublížiť..." zašepkal skoro pobavene, keď zaregistroval, ako sa Ryuu pod jeho telom trasie. Môcť ti tak veriť, drahý Ginirono..., pomyslel s tmavovlasý upír, to by som ťa však nesmel tak dobre poznať....
Hrali spolu jazykovú hru. Vášnivý tanecich jazykov bez jediného dotyku pier... Blondiak popritom zbavoval Ryuua kusov tmavého šatstva, nasiaknutého Suiho krvou. Prevliekol mu kabát cez krídla a zašiel mu studenou dlaňou pod tričko.
Mladší upír sa zachvel.

"Minule ti to nevadilo." pozanmenal sucho. Rozpáral mu tiričko svojím pazúrikom. Ryuu si dobre pamätal, čo sa mu stalo. Nebola to nehoda, tak ako sa väčšinou stávo, urobil si to sám, aby bol silnejší. Sekanie prstov bola a aj je, jeho obľúbená činnosť. Poškrabal ho po hrudi, zanechával po sebe malé škrabančeky. Ryuu mlčal-vedel čo bude, najprv sa so svojou korisťou bude hrať, tak ako vždy. jazykom mu prechádzal po ranách, ktoré mu spôsobil. Ryuu bol zvyknutý na bolesť, nezabudol na to čo sa stalo, keď bol malý. Narodil sa do rodiny upírov, už v rannom veku bol nútený zabíjať a to sa mu vypomstilo. Lovec ho pribil o krídla so striebornými klincami, na krvou namaľovaný kríž na stene a chystal sa ho zabiť. Keby tam v tedy nebol prišiel Hare, bolo by po ňom. Aj tu sa ukázala jeho krvilačnosť, musel mu krídla oskenúť, aby ho zachránil. Každú stratenú a nie životú dôležitú časť tela, nahradí nová, už však nie normálna. Takýmto spôsobom prišiel k novým krídla a Hare k svojím pazúrom. A teraz to isté urobil aj Suimu. Jeho ruka… Narastie mu nová, avšak iná. Tá rana mu však nedala pokoja...Mal toľko otázok, na ktoré poznal odpovede len Hare. "Hare?" oslovil ho. Sladko mu zahrizol do uška. "Prečo mu tá rana tak silno krvácala?" naklonil sa ku nemu a začal mu šepkať do uška sladkým hláskom. "Na to je jednoduché vysvetlenie. Čím slabší upír, tým viac krvi, čím silnejší upír, tým menej krvi".

Začal láskať jeho krk. Prechádzal mu po hebkej pokožke jazykom, jemne ju dráždil zubami. Pri každom dotyku tých bielych perál sa Ryuu šklbol. ,,Pokojne, mladý... Keby som ťa chcel hryznúť, už to urobím.... Ostatne však premýšľam, či by ťa to neurobilo silnejším..." hral sa Hare s jeho psychikou. ,,Nie..." zašepkal Ryuu. ,,Prosím, nie.." Hare sa naňho usmial. ,,Keď tak pekne prosíš..." a vrhol sa opäť na jeho pery. Venoval mu horúci francúzsky bozk. Pokúsil sa mu vyzliecť rozpárané tričko, ale nakoniec sa na to mierne nasupene vykašľal a roztrhal ho úplne. ,,Ryuu-chan, tie tvoje krídla mi zavadzajú...." zasmial sa chladne.
,,Hlupák....Sám si zavinil, že nejdu zatiahnuť do kosti... Kôli tomu, že si mi ich vtedy usekol, ich mám v tomto stave už skoro dvesto rokov, a doposiaľ si si sťažoval jedine ty..." oponoval mu tmavovlasý rovnakým tónom. ,,Si nevďačný, mladý.... zachránil som ti život...." jemne ho kusol do brady a nečakane presunul svoje pazúry na úplne iné miesto, než to, kde boli doteraz.
Zablúdil rukou Ryuuovi do nohavíc. Tento akt sprevádzal bolestný výkrik. Cez látku začala presakovať krv - Hare porezal Ryuua na stehne. Zasmial sa nad upírovou bolesťou, sklonil sa mu k rozkroku a začal krv s pôžitkom lízať. ,,Parchant..." dostal zo seba Ryuu, ale to už mu Hare sťahoval nohavice dolu. Rana na vnútornej strane stehna nebola hlboká, ale krvácala dosť.
,,Nomusuko-chan.... Tvoja krv je opojná ako víno, vedel si to?" vydýchol blondiak a narovnal sa. Prehrabol si vlasy a otrel si krv z brady. ,,Úžasná...."
Bez nejakého upozornenia strhol z Ryuuovho tela aj posledný kúsok oblečenia. Ležal pred ním úplne nahý, so zavretými očami čakal, čo bude. ,,Mladý, neber si to osobne.... Nechce sa mi vyzliekať, tak mi odpusť, ale bude to asi trocha jednostranné...." zasmial sa Hare a vytiahol Ryuua za ramená do sedu.
,,Nepozrieš sa mi do očí?" spýtal sa ho s prehnane hraným sklamaním. Chvíľu čakal, ale Ryuuova jantárová zrenička zostala skrytá za chvejúcim sa viečkom.
Bez ďalších slov ho otočil na brucho a pritlačil ho do matraca. ,,Žiadna spolupráca nebude?" Otázka zostala bez odozvy. Hare sa sklonil, jazykom prešiel Ryuuovi po chrbte od hora dolu a potom doňho rázne vnikol.
S prírazom hlbokým ako ešte nikdy.

Ryuu vykríkol a do očí sa mu nahrnuli slzy. Márne sa snažil ich ovládnuť, márne sa snažil byť statočný...Nešlo ani jedno, ani druhé. Vnikol do neho úplne na doraz s tou jeho krutosťpo, popri tom mu spôsoboval ďalšie ranky, doteraz na ešte nepoškodenom chrbte. Robil to bez milosti, Ryuu nemohol robiť nič iné okrem kričania, vedel, že jednidé čo ho na tom baví je tá bolesť a nadradenosť. V tú chvílu si položil otázku, prečo vlastne súhlasil? Prečo ho vlastne chcel zachrániť? Videl už umierať toľko vela upírov, tak prečo? Dúfal, že to nie sú city, čo ho k tomu donútili. Že to nie je láska čo ich spája. Hare znovu prirazil, mierne sa zamračil, keď Ryuu nechal ústa zatvorené a len mlčky trpel.
"Ah!" vykríkol Ryuu Hare mu vyril do chrbta štyri písmená H A R E..."Na pamiatku." zašepkal mu do uška. Posteľ nasakovala krvou a on stále nemal dosť, s akéhosi dôvodu ho to nevzrušovalo.

,,No tak... nespôsobil som ti už dosť bolesti?" spýtal sa s túžbou v hlase. Ryuu zaťal zuby a mlčal. Hare mu zapichol pazúry do mäsa na boku. ,,Tak áno alebo nie? Odpovedaj, keď sa s tebou bavím!" skríkol a zaryl ich ešte hlbšie. Ryuu zaskučal, ale neodpovedal. Hare pritlačil viac. ,,Áno!!" vykríkol plačlivo a zaboril hlavu do vankúša. Hare sa len usmial. Vypáčil prsty z rany na Ryuuovom chbte a jazykom zlízaval vytekajúcu krv. Ryuu sa len zadrapil nehtami do plachty.
,,Nemám rád, keď mi niekto vzdoruje, Nomusuko-chan... A nemám rád nechápavých... Pýtal som sa ťa, či ti spôsobujem dostatočnú bolesť... naveľa si odpovedal." usmial sa, ,,Tak prečo teraz kurva zase mlčíš!!!!" zreval naňho, chytil ho za vlasy a potiahol. Ryuu ležal nepríjemne prehnutý, Hare mu ťahal hlavu stále viac dozadu. ,,Teraz sú len dva možné scenáre, maličký...." zašepkal upír zlovestne. ,,Tvoje vlasy sú slabé, a pri vyššom napätí ti ich vytrhnem, alebo to vydržia.... a ja ti zlomím chrbát...." zasyčal so zvrátenou radosťou v hlase a oblízol mu ucho. Ryuuovi sa v očiach zrkadlil strach. ,,Nie...prosím, Hare, nie..." prosim polohlasne. Hare sa usmial. ,,Bezmocnosť je hrozný pocit, však?" pobozkal ho na krk. ,,Ak si myslíš, že mi v tom môžeš zabrániť, zastav ma..." zasmial sa. ,,Patríš len mne..."
Chytil ho za bradu a otočil mu hlavu nabok. Stretol sa s jeho zúfalým pohľadom. Venoval mu agresívny bozk a spokojne sa zasmial. ,,Teraz už vieš, že slovo ako zábrany nemám v slovníku.... Tak premýšľaj, ako sa budeš chovať, maličký..."
Pustil mu vlasy a sotil ho na posteľ - rozhodol sa pokračovať v započatom diele. Znova prirazil. Ryuu reagoval bolestivým krikom... už ho dlhšie nedokázal udržať.
Ďalší príraz.
Ďalší.
Znova.
Ďalší.
Ešte jeden.
Znova.
S posledným pohybom sa Hare v chrbte prehol skoro tak, ako predtým nútil Ryuua, zabodol konce pazúrov do matraca a s posledným výdychom spojenie ich tiel rozdelil. Chytil trasúceho sa upíra do rúk, strhol z postele plachtu a prikrívku a odniesol ho do vedľajšej miestnosti. Plachtu a paplón šmaril na zem k Suiho posteli a na túto kôpku zhodil plačúceho Ryuua. Zapol si nohavice, upravil si oblečenie a vlasy a bez ďalších slov sa vyparil. Nechal chlapcov ležať vedľa seba - Suiho v bezvedomí a Ryuuho neschopného pohybu.

Vampire love 2/5

23. prosince 2008 v 14:22 | hajate-sama |  Vampire Love
Pokrútil hlavu a čirne vlasy sa mu zahojdali. "A ja neviem...kde začať..." znova vydýchol. "Čo keby si začal od začiatku?" pozrel sa na neho. "Chceš počuť celý môj príbeh?" Sui prikývol a zamrvil sa na stoličke... "Začalo to už keď som sa..." prestal rozprávať. Domom sa rozliehalo klopanie na mohutné dvere a prenikalo do každého jeho kúta. "Zostaň tu..." Chlapec si pomyslel, že kam by tak asi mal ísť, nevedel kde sa nachádza, nikoho tu nepoznal. A tak len sedel, pohojdával nohamy, ktorími nedočiahol na zem. "Povedal som ti, že sem nemáš chodiť Hare." vkročil dnu a za ním muž, vysoký... "Máš návštevu?" premeriaval si Suiho. Ryuu zvraštil oko. "Je to človek?" opýtal sa a zalízol. Sui sa cukol. "Teraz už nie." pokojne povedal Ryuu.

Hare sa usmial. ,,Takže čerstvý prírastok, čo?" zasmial sa a pristúpil k novopečenému upírovi bližšie. ,,Vypadni, Hare." povedal Ryuu chladne, prepaľujúc muža jantárovými očami. Ten ho však vnímal asi ako slon mravca. ,,A aký je to krásny chlapec...." oblízol si plné červené pery, ,,no taak, Ryuu-chan, prečo si s ním trocha neužiť, keď už je tu?"
Suimu zovrelo hrdlo, nevedel, čo má robiť. Len sedel na stoličke a muž sa k nemu blížil pomalým krokom. ,,Hare, varujem ťa, vypadni..." zavrčal Ryuu výhražne a vyceril zuby, teraz už znovu osté ako žiletky.
Upír ho však nepočúval.. Ryuu sa chcel naňho už-už vrhnúť a zaťať mu nehty, ktoré sa medzitým transformovali na akési tvrdé pazúry, do chrbta, aby sa mu vrhol na hlavu a vpri najlepšom mu ju odtrhol od krku, vtom sa však stalo niečo, čo ani on, ani Hare, dokonca ani Sui, nečakali.
Kurosui takmer doslovne vyletel zo stoličky s diabolským výkrikom zlosti. V jeho tvári svietili červené oči a jeho biele zuby boli pripravené zahryznúť sa upírovi do mäsa. Vrhol sa na užasnutého muža, ani sám nevedel ako... Cítil sa ako posadnutý, nemohol sa zastaviť.... Jeho myseľ zaplnila túžba vidieť jeho krv... cítiť ju na pokožke.... Nasýtiť sa ňou.....

Hare ležal na zemi, Sui na nom sedel, nakláňal sa ku jeho krku. Ryuu sa však stihol spamätať a zdrapil chlapca za tričko. Držal mu ruky za chrbtom... "Kurosui..." položil mu ruku na čelo a chlapec mu ostal bezvládne ležať v náručí. Hare sa medzi tým stihol pozbierať zo zeme. "Drž si ho na uzde Ryuu, a moc ho neukazuj, ber to ako radu od starého priateľa." vypochodoval von, dvere zabuchol tak silno až opadlo trošku omietky. "Chlapče..." šepol. Vzal ho na ruky a odniesol ho do izby. Vyzliekol mu tričko, mal na sebe len modré boxerky, uložil ho do postele.

Cítil sa divne, bolela ho hlava a bola mu zima. Keď si uvedomil prečo mu zima vlastne je, pikryl sa ešte viec. Schúlil sa do klbka. Dvere zavŕzgali. Sui si sadol na postel a Ryuu si prisadol. V ruke držal pohár s krvou. "Nie...Nechcem..." pýpol. "Musíš...Včera by si sa Haremu zahryzol do krku...Už začínaš byť ako ostatní, krv a mäso." "D-do krku?" opýtal sa. Nič si nepamätal. "To je v poriadku, ale teraz vypi toto." podával mu pohár s tekutinou. Na protest pokrútil hlavou. "Ak to nepojde po dobrom, tak to pojde po zlom..." povedal, nedal sa, už to nechcel piť. "Asi po zlom." vzdychol si starší chlapec.

Ryuu sa pokúsil ho ešte naposledy presvedčiť. ,,No tak, netvrdím, že si nemyslím, že je to hnusné, lebo krv naozaj bohvieako nechutí, ale musíš to vypiť, ak chceš žiť... Časom jej už tak veľa potrebovať nebudeš, ale teraz... no tak, nie som zvyknutý nikoho prosiť a obvikle to naozaj nerobím, tak to už konečne vypi, sakra!" Sui sa však len odvrátil a odmietavo pokrútil hlavou. Ryuu si zúfalo vzdychol. ,,Pozri. Buď to vypiješ, alebo ti obsah toho pohára vychrstnem do ksichtu, a tak aj každý ďalší, ktorý odmietneš vypiť! A keďže ľudské telo príliž veľa krvi neobsahuje, sám si vieš zpočítať že čím viac budeš odmietať, tým viac ľudí kôli tebe zabijem!". Ryuu sa naňho už vážne naštval.
,,Daj to sem!" zvreskol naňho náhle Sui skoro plačtivým hlasom. Ryuu sa spokojne usmial. ,,No vidíš že to ide..." Podal mu pohár. Suimu tiekli po tvári slzy, keď do seba na jedenkrát obrátil teplú tekutinu, a neprestali mu po nej stekať, ani keď si pritiahol kolená k hrudi držiac si rukou ústa, snažiac sa nezvracať.....

Ryuu z neho stiahol perinu, potiahol mu nohy tak, že si ľahol a sadol si na neho. "Č-č to robiš?" bojazlivo sa opýtal. "Vieš, tak som uvažoval nad Hareho slovami, a myslím, že mal pravdu." pobozkal ho, teda, aspoň sa o to snažil. Sui neotvoil ústa a začal sa metať. Odlepil sa od neho. "N-nechaj ma..." zanžil sa ho so seba zhodiť, to sa mu však nepodarilo. Rozplakal sa ešte viac. Starší mu utrel slzy. "Ale ale. Predsa nebudeme teraz plakať..." zaškeril sa. "Nie...Nechcem..." kýval hlavou. "Ani tu krv si nechcel a vidíš ako pekne to do teba išlo..." zasmial sa. Sui na neho pozrel červenými, spuchnutými očami. Olízol mu krk, jemne mu kusol do bradavky, olizoval ju, bozkával... "Ah!" kričal. Upír mal voľnú cestu do jeho úst. Pobozkal ho, jazykom blúdil v jeho ústach. Stiahol mu boxerky, a chytil sa jeho údu. "Ah..." kričal, keď ho začal olizovať. Presunul sa naspäť k jeho ústam. Kúsal mu do uška... "Nie!"

,,Prestaň!" vykríkol ešte, ale nakoniec sa poddal... Bolo mu zle zo seba samého, že Ryuuovi dovoľuje takto sa ho dotýkať, a ešte horšie bolo to, že si nakoniec uvedomil, že mu to vôbec nie je nepríjemné....
,,No vidíš.... " usmial sa Ryuu trochu zlovestne a vrhol sa na bozkávanie Suiho krku. Keď však prešiel jazykom po rane, ktorú zanechali jeho vlastné zuby, Sui sa nepredvídane energicky strhol. Podarilo sa mu upíra odsotiť, dokonca zliezť z postele na zem a zase raz sa nalepiť na stenu. Díval sa zo strachom do jantárovej zreničky staršieho chlapca....
Ryuu vstal. Pomalým krokom sa blížil k spoločníkovi, presne ako predtým Hare. Sui sa naňho zlostne mračil a ceril zuby. ,,Ale no tak, Kurosui... Proti mne ako upír nemáš žiadnu moc, ja som ťa predsa stvoril.." šepkal syčavo a usmieval sa. ,,Dobre viem že sa ti to páčilo... no tak, poď sem.." Zastal a ukázal rukou na zem pri svojich nohách. ,,Neštvi ma a poď sem..."
Sui žasol ad Ryuuovou schopnosťou okamžite meniť nálady... Naďalej však zostával nehybný, len ticho vrčal opierajúc sa o pevnú stenu za svojím chrbtom.
,,Si nahý, a ja nie..." zasmial sa tmavovlasý chlapec rovnakým tónom ako predtým. ,,To nie je fér.." povedal, chytil svoje biele tričko za golier a ztrhol si ho z tela. Suiho ohromil pohľad na dokonale vyrysované svaly na upírovom mladom tele...
,,Tak čo, ešte stále nič?"

Rozprestrel okolo nich svoje tmavé krídla ako hradbu. Ktovie, či preto, že chcel vytvoriť niečo ako imaginárnu ochranu, ktorá by ich oddelila od ostatného sveta, alebo bol za tým jednoduchý úmysel zabrániť Suimu v úniku....
Ešte raz ho pohladil po bledom chrbte a potom do neho vnikol. Suimu sa z úst vydral výkrik.. Neidentifikovateľný zzvuk balansujúci na hranici medzi krikom z bolesti a krikom zo slasti.. Blnoďatý upír zaťal päste a stisol zuby. Nebolo to tak hrozné, dalo sa to vydržať.. Napriek tomu to však bolelo, a Sui boesť nenávidel... Bolesť bola prisilná na to, aby mohol vzdychať od rozkoše, ale prislabá na to, aby ho prinútila kričať.... A tak mlčal.
Ryuu mu znovu venoval bozk na chrbát. ,,Len pokojne, chlapče... Ak sa neuvoľníš, bude to takéto až do konca... Skús trocha spolupracovať a zapáči sa ti to..." šepkal, a znova a znova mu prehádzal perami po chrbtici.
Upokojiť sa? Uvoľniť sa? To sa ľahšie povie, ako vykoná... Koniec koncov... Za tých pár hodín, ktoré ubehli od okamihu, ako Suimu v lese vypadla z ruky otcova sekera, sa v jeho živote toľko vecí dialo po prvýkrát...

Stal sa tým, ktorých všetci lovili a ich hlavy si dávali na skrine ako výherné trofeje. Nevedel čo bude ďalej, či vôbec ešte niekedý uvidí svoju rodinu...Teraz je ale jeho jediná rodina on. Ryuuim prešla vlna slasti, Sui vykríkol, táto bolesť ho už donútila. Zošúchol sa na zem. Starší upír stiahol krídla a založil ich do pôvodnej polohy na chrbte. Zapol si gate...Sui sa postavil, myslel si, že už dávno odišiel, no vrazil rovno do neho. "Kurosui...Večer ťa beriem na lov...Teraz sa daj do poriadku." vyšiel von. Sui neveril vlastným ušiam, ta kľudnosť v jeho hlase, povedal to tak akoby to čo teraz urobil bola úplne bežná vec na ktorú natrafíš na rohu ulice. Zamrvil sa. Jeho slová "Večer ťa beriem na lov." znamená to, že ho bude učiť zabíjať? Znamená to, že on bude nútiť jeho zabiť človeka...Pozviechal sa zo zeme ako hromádka nešťastia, mravenčími krokmi odkráčal do kúpeľne. Prúd vody ho trošku prebral...Hodnú chvíľu len stál a nechával sa bičovať prúdom vody, kvapky si razili cestičky po jeho tele. Obliekol sa do vecí, ktoré mu medzi tým zrejme doniesol...Čirne gate, tričko a dlhý plášť. Pobral sa dolu do kuchyne, kde si myslel, že ho nájde.

Bol tam... Sedel na operadle stoličky s nohami položenými na sedadle. Aj jeho oblečenie už bolo iné. Bol zaodetý do dlhého čierneho kabáta, koženého trička s vestou, voľných nohavíc a kovom obitých čižiem. Rovnaké kovové "ozdoby" "krášlili" aj jeho ruky. Kurosui zostal stáť v nemom úžase. Ryuu vyzeral nádherne. Krídla sa mu jemne chveli, ako nimi udržiaval rovnováhu, aby nespadol zo stoličky, a jeho tmavé vlasy sa pri každom pohybe priam s ladnosťou pohúpavali.
,,Tak si tu." zašepkal, no ani sa na Suiho nepozrel. ,,Sadni si. Slnko zapadne až za niekoľko minút, dovtedy aj tak nemôžeme von.." pokračoval, ďalej interesovane skúmajúc železnú rukavicu na svojej pravej ruke. Sui si bez slova pritiahol stolicku tak, aby sa mohol druhému upírovi dívať do tváre a posadil sa. Fascinovalo ho, ako vyzbrojený chodí jeho spoločník loviť... nech už sa na love robí čokoľvek... alebo skôr zabíja čokoľvek, asi to nebude až tak priveľmi bezpečné.
,,Ryuu..." osmelil sa Sui k osloveniu upíra.
Ten ho však naďalej ignoroval.
,,Ryuu!" skúsil to znova. Ušiel sa mu jediný krátky pohľad, ktorý pochopil ako pokyn pokračovať, a tak položil svoju otázku.
,,Ryuu... Na čo... na čo máš všetky tie zbrane a tie kovové veci? A prečo ja ich nemám?" Až keď ju vyslovil, uvedomil si, ako detsky znela.
Ryuu sa mu zahľadel hlboko do očí. ,,To je estetická záležitosť." odpovedal stroho - tónom, akým vetu vyslovil, rázne zaklincoval konverzáciu. Sui teda urazene zmĺkol a rozhodol sa čakať, kým sa tmavovlasý upír rozhovorí sám.

.

Obaja mlčali, obloha sa sfarbila do orandžova a potom stmavla. "Pôjdeme do dediny..." vzlietol. Sui sa urazene postavil a dal si ruky v bok. Ryuu sa obzrel, nahodil pohlad ako, to ja mam ist kvoli tebe pesi? Zostúpil na zem a slušne ako "ludia" vyšli dverami. Starší nahodil rýchle tempo, nerád chodil po vlastných, zadlo sa mu to zdĺhavé a nudné, lenže na výber nemal, musel ísť. "S-spomal!" zakričal za ním. Zastavil: "Nemáme toľko času ako si myslíš." Len sa nadýchol a vydýchol a pokračovali ďalej. Dedina nebola moc ďaleko, lenže nechceli byť nápadný...Určite by si nikto nevšimol dvoch ľudí, s toho jeden mal čierne krídla, jantárové oko...Dedina sa zdala byť pokojná, nikde ani noha. Kráčali uličkami...Ryuu zatiahol chlapca do tieňa, človek. V noci a sám v tmavej uličke, to je ideálna šanca ako sa nasýtiť. Upír vzlietol, jantárové oko mu zasvietilo, muž začal cúvať. Bingo! Slepá ulička. Keď nemal kam úisť zstúpil na zem. "Sui...Je tvoj..." ten na neho len nechápavo hľadeľ a keď mu doslo čo povedal, rázne začal krútiť hlavou.

,,Neblbni ty hlupák, spravil som všetku prácu za teba, nemá ti kam ujsť, tak ho zabi!" rozkríkol sa po ňom. Sui naďalej len krútil hlavou a odmietal sa k mladíkovi čo i len priblížiť. Ryuuovi sa do tváre vkradla zlost. Vyceril zuby a energicky si z oka strhol čiernu pásku. Odhalila len prázdnotu... Mladému upírovi druhé oko chýbalo.
Ryuua akoby potešilo blondiakove prekvapenie. ,,Zarazený?" zasmial sa. ,,Tak to prepáč. Ale pri lovoch sa počíta na sekundy, každú chvíľu nás môžu objaviť! Si príliž pomalý, a ja nemám čas sa s tebou dohadovať, proste ho zabijem a hotovo...." odsekol nakoniec a jeho tvár sa začala meniť. Rysy mu zdrsneli, koža na tvári nadobudla jemný nádych modrastej farby a jeho doteraz prázdne oko... z čierneho otvoru vystúpilo najprv beľmo bez zreničky, potom sa objavila aj tá - jasne modrá, tak odlišná od tej jantárovej, akoby ani nepatrila jemu.
Bielka mu zčervenali, dúhovky zbeleli a jeho transformácia bola dokončená. Sui sa mohol len s úžasom dívať. ,,Máš poslednú šancu, chlapče, zabi ho, kým to urobím ja!" adresoval mu poslednú vetu a potom sa definitívne otočil na mladíka uvázneného v pasci temných múrov.
,,Priprav sa na smrť, mladý... Neboj sa, dnes za mnou stojí tento slaboch, a tak nebudem príliž krutý.." zasmial sa kruto a vyštartoval rýchlosťou tygra vpred.
Len Sui však zaregistroval malý odlesk kovového predmetu, ktorý ten človek vytiahol spod vesty.... hlaveň zbrane.

"Ryuu!!" vykríkol a schmatol ho za kabát, odsotil ho. Teraz bol terč on. Stihol sa však ako-tak uhnúť, gulka ho len škrabla po ruke. V tom momente ako sa striebro dotklo jeho kože, ním prešla bolesť 1000 nožov. Padol na zem, rana nebola hlboká, no krvácalo to riadne. "Lovec?!" s prekvapeným výrazom sa pozrel na muža, ktorý sa snažil znovu nabiť svoju zbraň. Bleskurýchle myslenie, Ryuu po ňom hodil krátky nožík. Uhol sa, zbraň mu vypadla z ruky. Starší vzal Suiho na ruky, a kým sa lovec upírov spmamätal, bol už nad lesom. Cítil ako sa chveje, ťažko dýcha...Držal si ruku, krv sa nedala zastaviť. Tá bolesť bola strašná, už to nevydržal, chcel byť statočný, no nedalo sa to. Plakal, plakal...Ryuu sa ani neunúval vojsť cez dvere, okno pred ním sa otvorilo a on sa vzniesol rovno do izby. Položil ho na posteľ. Siahol si do kabátu, čiernu šatku si zložil na oko. V momente ako sa koža dotkla jeho skutočnej kože, sa zmenil...Chvílu sa len tak díval na to úbohé stvorenie, ktoré nehybne leží na posteli, nachádzajúce sa niekde medzi životom a smrťou. "Hare..." preblesklo mu hlavou.

Vampire love 1/5

23. prosince 2008 v 14:21 | hajate-sama |  Vampire Love
Poviedka, ktoru som písala so senpai a konecne sme ju dopisali...trvalo to trosku dlhsie ako som si myslela, ale konecne...mala to byt jednorazovka, ale trosku sa to pretiahlo

Yaoi, hard yaoi, low yaoi...city, hlavne tie city....

tri postavy od ktorych sa odvija cely den:
Ryuu Nomusuko- Syn draka

Kurosui Mizu-Čierna voda

Hare Ginioro-niečo v tom zmysle ako strieborny zajac

Kaka picts

22. prosince 2008 v 17:51 | hebi-kun


Chudak Ita-kun

22. prosince 2008 v 17:44 | hajate-sama
Chudak Itachi, co mu t len urobili? Ale mat taky Vianocny stromcek !_!


Diplomik for Evia and me

21. prosince 2008 v 13:48 | hajate-sama |  Cenky
Diplomik pre mna od VampireEvia:


A diplomik odomna pre nu: