Immortal Memorys

1. prosince 2008 v 19:54 | hajate-sama |  Jednorazovky
Poznate cas, ked mate pisat do skoly sloh a nic vas nenapada? ale namiesto toho vezmete do ruky papier a pero, pisete prva vec co vas napadne....

inka to nie je ani v mojom pripade, do skoly mame pisat sloh (tema:Zima,uvaha), co je pre mna dost nudna a otrepana tema (pokial tam nie je s-a a yaoi, je to o nicom)...

Tak si len tak pisem a pisem a vznikne mi toto, hodi sa to na temu zima, ale na uvahu sa to nepodoba ani trosku, je to skor zivot chlapca a o jednej tragickej udalosti

este jedna malickost, nerada pisem stastne konce, takze necakajte nejaky haapy end, ze zili stastne az do smrti XD





Immortal Memorys

Noc. Chladná, tmavá, dusivé ticho naháňa strach, no jedna osoba sa nebojí. Nečujne stojí na brehu rybníka, ktorý mu priniesol smútok do života. Rozmýšľa, loví v pamäti, chce si pripomenúť, že práve tu videl svojho brata posledný krát. Toľko utrpenia a trýzne, miesto, ktoré ma na neho okúzľujúci, no zároveň zlý vplyv. Už našiel to čo potreboval, prehráva si tie dni, keď sa tu spolu hrávali.

Chladný podvečer, slnko už stratilo svoj význam, nehreje, nesvieti. Sedím tu s mojím bratom, sedím a poslúcham jeho večné rozprávanie. Rozprávanie, ktoré ma však nenudí, nepremáha moje oči k spánku. Počúvam, so zatajeným dychom hltám každé jeho slovo, som napjatý, vzrušený. Nepokojne sa mrvím na mieste. Chcem poznať koniec, ale on, znovu sa odmlčí. Postaví sa a prejde k rybníku. Opatrne skúsi, či je ľad dostatočne pevný. Vykročí, korčuľovanie ho vždy bavilo. Volá ma, prosí, aby som sa pridal. No niečo ma odrádza, nedovolí mi vstúpiť na tú zradnú zem. Zlý pocit to len potvrdí. Krútim hlavou na znak nesúhlasu. Kričím na neho, aby sa vrátil, je to nebezpečné. Moje varovanie berie na ľahkú váhu a len mykne plecom. So zatajeným dychom ho sledujem, prosím ho nech ide na breh. Nepočuje, nevníma alebo nechce počuť. Zvuk praskajúceho ľadu ma donútil postaviť sa a zakričať jeho meno. Lenže už bolo neskoro. Kým som sa stihol spamätať, už po ňom nebolo ani stopy. Márne som volal jeho meno, prosil som ho aby sa ukázal, že táto hra ma nebaví. Nechcel som veriť, že je navždy preč, že už sa nevráti. Po tom mi to už konečne došlo. Prestal som volať jeho meno. Len som tu stál a pozeral sa.

Stojím na tom istom mieste ako vtedy. Už je to toľko rokov, nemôžem, nechcem zabudnúť. Niečo ma núti vracať sa sem znova a znova. Rozmýšľam o ňom, o tom, čo by sa stalo keby počúval moje varovanie. Nikdy by som tu nebol sám. Sedeli by sme tu spolu a ja by som počúval jeho rozprávky. Odchádzam. Mlčky, tak ako som prišiel. Myšlienky som uzavrel do nedobytnej pevnosti a otvorím ju znovu, až keď budem zase na tomto mieste.



tak co na to hovorite,vm, ze to nie je nic-moc, ale komentare potesia, zle aj dobre :P
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Chiaki Chiaki | 2. prosince 2008 v 15:31 | Reagovat

nemám rada happy-endy xD takže za to 3 body z 3 xDD....príbeh bol...dobrý ale to bodovať nebudem a takýmto spôsobom by som to nenapísala......^^ SUPER xD...fakt

2 Gokku Gokku | Web | 28. srpna 2009 v 19:55 | Reagovat

Och :)
Trošku krátke na môj vkus XD
Ale krásne :)
(ja nekritizujem O.O Čo sa stalo O_O *má vo zvyku napísať polstranový monológ*)

____________
Poznámka 01: napjatý? Nie napätý? :D
Poznámka 02: memory je slovo končiace na y, takže množné číslo má tvar memories :) (nedám pokoj :D)

3 ayame ayame | 18. ledna 2010 v 20:18 | Reagovat

smrk smrk lowaaaaaaaaaaaaaaaam tho

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama