Vampire love 1/5

23. prosince 2008 v 14:21 | hajate-sama |  Vampire Love
Poviedka, ktoru som písala so senpai a konecne sme ju dopisali...trvalo to trosku dlhsie ako som si myslela, ale konecne...mala to byt jednorazovka, ale trosku sa to pretiahlo

Yaoi, hard yaoi, low yaoi...city, hlavne tie city....

tri postavy od ktorych sa odvija cely den:
Ryuu Nomusuko- Syn draka

Kurosui Mizu-Čierna voda

Hare Ginioro-niečo v tom zmysle ako strieborny zajac



"Idem!" kričala pani asi v strednom veku, keď sa ozívalo neprerušované conkanie v obchode. "Prajete si?" opýtala sa zákazníka, ktorý vyzeral nervózne. "Chcel by som si dať vyrezať toto, do ebenu." dodal keď jej podával papier s nákresom. "Ebenové drevo je drahé..." študovala nákres. "Pripadám vám vari ako žobrák?" povedal trošku podráždene. "Prepáčte mi, mohli by ste si po to prísť...hm...popozajtra?" muž prikívol a vyšiel von.
"Kurosui!" kričala na svojho syna. Hnedovlasý chlapec zbehol zo schodov. "Prosím?" opýtal sa tým tenkým hláskom, ktorý prípomínal skôr dievčenský. "Choď do lesa po eben, aby to vyslo na toto." podala mu nákres. "Ale ja mam prácu." povedal. "Padaj sekať eben!" zakričal ots n chlapca, užaj bol pred obchodom. Sekerku si prehodil cez pliecko, noha cez nohu, ani sa nenazdal a už bol pri lese, za ten čas sa ale stihlo aj zamračiť a stmievalo sa.


,,Neviem, kto ma preboha pri narodení ustanovil ich doživotným sluhom!" mrmlal si Sui rozhorčene popod nos, ako kráčal vstriec temnote lesa.

Zastal pri prvých stromoch. Ten les, do ktorého sa ako deti chodili hrávať, vyzeral v tejto tme neprívetivo a strašidelne.... Otriasol sa, aby zahnal hlúpe myšlienky, a vykročil hľadať strom, ktorý mohol za to, že je tu.

Nájsť ho mu trvalo hodnú chvíľu a zašiel pri tom dosť hlboko - už pomedzi stromy ani nevidel lúku, po ktorej predtým kráčal. Obklopovalo ho deprimujúce temné šero. Díval sa na strom a kalkuloval.... Ak usekne jednu z hrubých spodných haluzí, bude to stačiť. Rozohnal sa sekerou, že zatne do dreva, ale od strachu mu vypadla z rúk, keď začul hrozivý zvuk - kroky priamo za svojím chrbtom.

Zdesene sa otočil a kľakol, aby mohol nástroj, a teraz jeho jedinú zbraň, zdvyhnúť zo zeme, ale nestihol to. Neznámy stojaci za ním mu stúpil na ruku a Suimu nezostávalo nič iné, ako rezignovať v snahe o obranu a vzhliadnuť. Bol naozaj veľmi prekvapený, keď zistil, že sa díva do tváre mladíka. V tme mu rysy poriadne nebolo vidieť, Kurosui mohol zaregistrovať detaily až po tom, čo sa mladý muž sklonil k nemu a chytil ho za bradu.

A v tej chvíli ľutoval, že ju túžil vidieť.

Bolo to úplne zle! Jeho oči... Jeho ústa... nič nebolo normálne! To, čo je v očiach normálne biele, bolo krvavočervené, a zreničky tak jasne biele, že skoro žiarili, jeho ústa sa v momente roztiahli do šialeného úsmevu a odhalili zuby biele ako perly, za to však ostré ako nože a jeho pohľad vyžaroval hrôzu a vyvolával v Suiho tele triašku. Ten chlapec bol upír.

Suimu za zúžili zreničky. Rodičia mu vravievali, že tu upíri naozaj sú, ale nikdy tomu neveril, ani ako malé dieťa. Chyba. Učila sa čo robiť pri stretnutí s takým tvorom, on nikdy nedával pozor. Druhá chyba. A tá tretia bola, že mu ukázal, že má strach. Upír sa škodoradostne usmial a potom sa zalizol. Naklonil sa ku nemu a zahryzol sa do toho krásneho bledého krku. Sui vykríkol, strašne zbledol a potom odpadol.

Upír si olízol krv čo mu stekala po perách, naklonil sa ku chlapcovi. Bol taký nevinný. Pobozkal ho na pery, ktoré už zrejme nebudú také ako do teraz. Vzal ho na ruky a rozprestrel krídla. Odniesol ho domov. Uložil ho do postele a odišiel nevedno kam.


Kurosui sa prebudil celý spotený. Cítil sa nejak divne, tak už nie ľudsky, akoby sa ten človek v ňom stratil a nahradilo ho niečo iné. Poškrabal sa po krku. Mal ho strašne stuhnutý. Podišiel k zrkadlu, ktoré bolo zavesené na stene oproti posteli. "Aaa!!" vykríkol, keď zazrel svoj odraz. Bol to naozaj on? Kam sa podeli tie oči plné nehy? Tie krásne rovné zuby? Díval sa na seba, špicaté rezáky, prenikavé oči. Tak predsa to nebol len sen. Ten upír bol skutočný, a on, je teraz jedným tých, ktorým nepripúšťal existenciu, ktorý boli pre neho len vymyslené tvory. Podlomili sa mu nohy, padol na ze a rozplakal sa.


Nedokázal sa na seba dívať, nedokázal sa zmieriť s tým, že z neho ten špinavý bastard urobil netvora večne hladného po krvi... Sedel na tvrdej dlážke s tvárou v dlaniach a plakal. Jeho otec mu večne vtĺkal do hlavy, že ak muž plače, je zbabelý... ale jemu to teraz bolo jedno. Mužom nikdy nebol, a teraz už ani nikdy nebude... Môže byť len monštrom. Ale aké je to monštrum, ktoré sedí na zemi a reve ako idiot?

,,Ľútosť nepomôže, chlapče..." ozval sa nad ním hlas. Sui sa vyľakane strhol. Otočil sa a pozrel do dverí. Keď uvidel, kto na neho prehovoril, vykríkol - bol to ten parchant, ktorý ho včera v lese napadol, ktorý ho uhryzol... ktorý ho znetvoril.

Vyzeral však inak. Diabolské zuby i šialený výraz boli preč, z jemnej tváre sa naňho dívalo jediné jantárové oko, druhé bolo z neznámeho dôvodu ukryté za páskou... Temné krídla oddychovali pokojne zložené na chlapcovom chrbte a jeho telo halilo len jednoduché biele oblečenie.

Suimu zrazu vôbec nepripadal desivý........ skôr príťažlivý. Sedel na zemi, len pozeral a nezmohol sa na slovo.


Pozeral sa na neho akoby to bol anjel, ktorý ho práve zachránil a nie potrestal. "A..." to jediné z neho vyšlo, nedokázal nič povedať. Chlapec hodil na posteľ pár vecí, pozrel sa na neho a odišiel. Ešte hodnú chvíľu tam sedel, len tak hladeľ na dvere, ktoré sa zavreli už pred pár minútami. Podišiel k posteli. Čisté oblečenie. Tie druhé dvere zrejme viedli do kúpeľne. Vzal tých pár handier, pustil na seba prúd horúcej vody. Chrbtom bol opretý o stenu, voda sa mu klázala po tele...Keď už nemohol byť ani viac čistý, obliekol sa do niečoho čo sa podobalo na dlhé tričko skrížené so šatami. Vyšiel von. Váhal...Má zostať v izbe, alebo má ísť ďalej. Rozhodol sa pre tú drúhu voľbu, otvoril dvere. Chodba, tmavá, prebehol mu mráz po chrbte. Žiadny zdroj svetla, nevedel či je deň a či noc. Na stenách obrazy upírov, zišiel dole po schodoch. Dom bol určite veľký a strašideľný. Kráčal opatrne, nemal dobrý pocit. Nevedel kde je, a kedže nebolo svetlo, nevedel kam stúpa. Pri každom zavŕzganí, slabučkom buchnuti zastal. Bál sa. Toho upíra, toho domu...Otvoril prvé dvere, ktoré našiel. Šmátral na boku steny či nenájde vypínač, našiel ho. "Ah!" akonáhle zasvietil, preleteli tesne nad ním stovky, ba možno tisíck netopierov. Zakryl si tvár, padol na zem. Posledný netopier, ozvali sa za ním kroky.


Pomaly sa otočil. Z tmy za ním vystúpila postava.... bol to ten upír. Sui znovu urobil to, čo predtým, keď ho v tomto dome videl prvýkrát - preplazil sa, alebo skôr sa nejakým spôsobom prešúchal čo najďalej od neho, až kým sa úplne nenalepil na stenu. Tentokrát ho však tmavovlasý upír neignoroval. Mierne pohol krídlami, zamračil sa... a vykročil k nemu. Ak by v tom momente vedel Kurosui splynúc so stenou, už by sa tak stalo. Zmohol sa však len na to, že sa k nej pritlačil najviac ako vedel, triasol sa od strachu a čakal, čo bude.

Mladík prešiel plynulým krokom až k nemu, ohol sa v chbte a díval sa mu do očí.

Ten pohľad Suiho desil. Najradšej by mu bol to jantárové oko vyškriabal, ale nedokázal odtrhnúť zrak od tej hypnotizujúcej zreničky... a tak sa len díval, nič iné mu nezostávalo.

Upír len zdvyhol dlaň a priložil ju chlapcovi na srdce. Suiho telom prešiel divný pocit, akoby z neho na okamih vyprchalo všetko telesné teplo.. trvalo to len chvíľočku, ale vonkoncom sa mu to nepáčilo... Keď chlad z jeho nervov konečne zmizol, upír ruku odtiahol a narovnal sa. Agresívnym pohybom strhol zo steny ďalšie zo zrkadiel, a hodil ho Suimu k nohám.

,,Poď za mnou.." prehlásil svojím desivo pokojným, hlbokým hlasom a na päte sa otočil. Suimu neostávalo iné, iba ho poslúchnuť. Síce sa ho bál ako čert kríža, ale toho domu a samoty v ňom sa obával ešte viac. Ako vstával, zrak mu padol na zrkadlo na zemi....

Moja..... moja tvár... je zase..


Neveril tomu, dokázal z neho urobiť monštrum, ale tak isto ho dokázal aj toho zbaviť. Položil zrkadlo na zem, postavil sa a vykročil za ním. "K-kam ideme?" striaslo ho. Nože, dýky, meče, lebky...a mnoho ďaších tajomstiev ukríval tento dom. Sui bol ešte stále unavený. "P-počkaj..." nevládal. Zastavil a rukami sa oprel o kolená, aby mohol aspoň na chvílku popadnúť dych. Kým upír urobil jeden krok, on musel urobiť dva. Mladík náhle zastal. Chytil ho za ruku a potiahol. Chlapec zakopol o svoju nohu a podol mu rovno do náručia. Začervenal sa, starší však vykročil a kráčal ďalej, tiahnúc ho za sebou. Sui sa radšej ani nepýtal kam ho vedie, nechcel to vedieť. Nebolo to až také hrozné, prišli do kuchyne. Posadil ho na stoličku a položil pred neho pohár s niečím červeným. Krv. Kurosuiho naplo, díval sa no to a chvel sa. "Tcs..." odfrkol starší. Postavil sa zo zadu k Suimu, vzal pohár, chytil mu bradu, pootvoril mu ústa a "pitie" mu do nic vlial. Chtiac-nechtiac to musel prehltnúť. Tmavovlasý chlapec položil pohár na stôl a potom vypil ten svoj, zalízol sa. Sui vyzeral akoby mal každú chvílu vracať, už len predstava krvi mu nerobila dobre, a on ju práve aj vypil. Ústa mal prikryté rukou, snažiac sa potlačiť ten zvláštny pocit v žalúdku.


Mal pocit, že sa povracia... a keď si predstavil, že tá krv zrejme bola ľudská.... V ústach mu stále doznievala tá hnusná pachuť po soli a kove... Nechcel na to myslieť, nechcel myslieť na tú tekutinu, čo teraz spočívala v jeho žalúdku..

Znova ho naplo.

,,Len pokoj... dýchaj, zvykneš si.." prehlásil jeho spoločník tým svojím monotónnym spôsobom a odložil oba poháre na kuchynskú linku. ,,Časom to budeš dokonca vyhľadávať... tak byť tebou, s tým zvykaním začnem čím skôr... lebo ak sa mi tu povraciaš, upraceš si to..." hovoril potichu, a napriek tomu že tie slová zneli rozhorčene, hovoril to kľudne a upokojujúcim tónom. Stal si k Suimu a jemne mu šúchal chrbát. ,,V poho? Neboj, aj podľa mna chutila na začiatku hnusne.."

Sui sa stále nemohol prinútiť uvoľniť zaťaté zuby. Ževraj "upokoj sa"... práve vypil ľudskú krv!

,,Mimochodom, som Ryuu. Ryuu Nomusuko, a ak ti je ešte stále zle, nemusíš mi odpovedať.." pokračoval upír akoby sa nič nedialo a neprestával Suimu hladiť chrbát. Jeho ruka bola studená a pohyb trhaný, ale Suiho aspoň ako-tak upokojovalo vedomie, že Ryuuovi nie je úplne ľahostajný.


"Kurosui Mizu..." vysukal so seba napokon. Ruka mu ovisla vedla tela. "Lepšie?" opýtal sa, no naďalej mu hladil chrbát. "Ani nie..." povedal po tichu. Ryuu mu zašiel rukou pod tričko. Suiho prešiel mráz po chrbte a naskakovali mu zimomriavky, studená ruka, drsná koža...Zachvel sa a zavrel oči. Naopak, Ryuu tie svoje ešte viac otvoril. "Bude to v poriadku." neprestával sa maznať s jeho chrbtom. Sui veľmi pochyboval, že ešte niekedy bude niečo v poriadku, teraz je z neho predsa upír, vlastný rodičia ho budú chcieť zabiť, od tejto chvíle nemá domov, rodinu ani priateľov. Bude si musieť zvyknúť žiť nočným životom, piť ľudskú krv, sám to počul po čase ju bude sám vyhladávať a robiť z iných obete. Robiť z iných ľudí to, čo urobili z neho. Zviera. Zviera, ktoré bude túžiť po krvy a nikto ho nebude môcť zastaviť. Nikto. Okrem neho. Pobozkal ho na krk...Sui sa znovu rozplakal..."P-Prečo ja...Prečo p-práve ja..." súkal so seba slova spomädzi vzliky. Pozrel sa do toho jediného oka, čakal na odpoveď. Ryuu sa postavil a oprel sa o linku. "Hm..." pošúchal si bradu.


,,To je dobrá otázka... bohužiaľ, slýchavam ju dosť často, a mám pocit, že už mi došli vety, ktoré by som mohol na svoju obranu povedať...." začal Ryuu akosi zadumane. ,,A tak myslím, že keďže sa nerád opakujem, proste ti vyklopím celú pravdu.." zakončil rozhodne a vyhupol sa na kuchynský pult.

,,Mal som proste len .... hlad. A ty si bol proste len... potrava, chápeš?" prhlásil dištancovane, dívajúc sa do stropu.

Suimu akoby prebehol telom elektrický výboj.

,,Len ... potrava?" zašepkal sklúčene a pohliadol Ryuuovi smutne do tváre. ,,Len potrava na ukojenie tvojho démonského smädu po krvi.... To som pre teba bol...". Ryuu len mlčky prikývol, no ani sa na neho nepozrel.

,,Ryuu Nomusuko..... Ak som teda len potrava, prečo si ma potom v tom lese nenechal, alebo prečo si ma rovno nezabil? Prečo si ma zachraňoval_ Prečo si ma priniesol sem? Prečo som tu, a prečo si zo mňa urobil démona, ako si ty? Nechápem..."

Ryuu si len povzdychol.... ,,Ah chlapče... toľko otázok naraz.."
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 VampireEvia VampireEvia | Web | 14. dubna 2009 v 18:26 | Reagovat

To je fajnové :)))) Hneď idem na ďalšiu :D

2 bubusko665 bubusko665 | 17. ledna 2010 v 20:12 | Reagovat

vampire... uzas.. in love

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama