Vampire love 2/5

23. prosince 2008 v 14:22 | hajate-sama |  Vampire Love
Pokrútil hlavu a čirne vlasy sa mu zahojdali. "A ja neviem...kde začať..." znova vydýchol. "Čo keby si začal od začiatku?" pozrel sa na neho. "Chceš počuť celý môj príbeh?" Sui prikývol a zamrvil sa na stoličke... "Začalo to už keď som sa..." prestal rozprávať. Domom sa rozliehalo klopanie na mohutné dvere a prenikalo do každého jeho kúta. "Zostaň tu..." Chlapec si pomyslel, že kam by tak asi mal ísť, nevedel kde sa nachádza, nikoho tu nepoznal. A tak len sedel, pohojdával nohamy, ktorími nedočiahol na zem. "Povedal som ti, že sem nemáš chodiť Hare." vkročil dnu a za ním muž, vysoký... "Máš návštevu?" premeriaval si Suiho. Ryuu zvraštil oko. "Je to človek?" opýtal sa a zalízol. Sui sa cukol. "Teraz už nie." pokojne povedal Ryuu.

Hare sa usmial. ,,Takže čerstvý prírastok, čo?" zasmial sa a pristúpil k novopečenému upírovi bližšie. ,,Vypadni, Hare." povedal Ryuu chladne, prepaľujúc muža jantárovými očami. Ten ho však vnímal asi ako slon mravca. ,,A aký je to krásny chlapec...." oblízol si plné červené pery, ,,no taak, Ryuu-chan, prečo si s ním trocha neužiť, keď už je tu?"
Suimu zovrelo hrdlo, nevedel, čo má robiť. Len sedel na stoličke a muž sa k nemu blížil pomalým krokom. ,,Hare, varujem ťa, vypadni..." zavrčal Ryuu výhražne a vyceril zuby, teraz už znovu osté ako žiletky.
Upír ho však nepočúval.. Ryuu sa chcel naňho už-už vrhnúť a zaťať mu nehty, ktoré sa medzitým transformovali na akési tvrdé pazúry, do chrbta, aby sa mu vrhol na hlavu a vpri najlepšom mu ju odtrhol od krku, vtom sa však stalo niečo, čo ani on, ani Hare, dokonca ani Sui, nečakali.
Kurosui takmer doslovne vyletel zo stoličky s diabolským výkrikom zlosti. V jeho tvári svietili červené oči a jeho biele zuby boli pripravené zahryznúť sa upírovi do mäsa. Vrhol sa na užasnutého muža, ani sám nevedel ako... Cítil sa ako posadnutý, nemohol sa zastaviť.... Jeho myseľ zaplnila túžba vidieť jeho krv... cítiť ju na pokožke.... Nasýtiť sa ňou.....

Hare ležal na zemi, Sui na nom sedel, nakláňal sa ku jeho krku. Ryuu sa však stihol spamätať a zdrapil chlapca za tričko. Držal mu ruky za chrbtom... "Kurosui..." položil mu ruku na čelo a chlapec mu ostal bezvládne ležať v náručí. Hare sa medzi tým stihol pozbierať zo zeme. "Drž si ho na uzde Ryuu, a moc ho neukazuj, ber to ako radu od starého priateľa." vypochodoval von, dvere zabuchol tak silno až opadlo trošku omietky. "Chlapče..." šepol. Vzal ho na ruky a odniesol ho do izby. Vyzliekol mu tričko, mal na sebe len modré boxerky, uložil ho do postele.

Cítil sa divne, bolela ho hlava a bola mu zima. Keď si uvedomil prečo mu zima vlastne je, pikryl sa ešte viec. Schúlil sa do klbka. Dvere zavŕzgali. Sui si sadol na postel a Ryuu si prisadol. V ruke držal pohár s krvou. "Nie...Nechcem..." pýpol. "Musíš...Včera by si sa Haremu zahryzol do krku...Už začínaš byť ako ostatní, krv a mäso." "D-do krku?" opýtal sa. Nič si nepamätal. "To je v poriadku, ale teraz vypi toto." podával mu pohár s tekutinou. Na protest pokrútil hlavou. "Ak to nepojde po dobrom, tak to pojde po zlom..." povedal, nedal sa, už to nechcel piť. "Asi po zlom." vzdychol si starší chlapec.

Ryuu sa pokúsil ho ešte naposledy presvedčiť. ,,No tak, netvrdím, že si nemyslím, že je to hnusné, lebo krv naozaj bohvieako nechutí, ale musíš to vypiť, ak chceš žiť... Časom jej už tak veľa potrebovať nebudeš, ale teraz... no tak, nie som zvyknutý nikoho prosiť a obvikle to naozaj nerobím, tak to už konečne vypi, sakra!" Sui sa však len odvrátil a odmietavo pokrútil hlavou. Ryuu si zúfalo vzdychol. ,,Pozri. Buď to vypiješ, alebo ti obsah toho pohára vychrstnem do ksichtu, a tak aj každý ďalší, ktorý odmietneš vypiť! A keďže ľudské telo príliž veľa krvi neobsahuje, sám si vieš zpočítať že čím viac budeš odmietať, tým viac ľudí kôli tebe zabijem!". Ryuu sa naňho už vážne naštval.
,,Daj to sem!" zvreskol naňho náhle Sui skoro plačtivým hlasom. Ryuu sa spokojne usmial. ,,No vidíš že to ide..." Podal mu pohár. Suimu tiekli po tvári slzy, keď do seba na jedenkrát obrátil teplú tekutinu, a neprestali mu po nej stekať, ani keď si pritiahol kolená k hrudi držiac si rukou ústa, snažiac sa nezvracať.....

Ryuu z neho stiahol perinu, potiahol mu nohy tak, že si ľahol a sadol si na neho. "Č-č to robiš?" bojazlivo sa opýtal. "Vieš, tak som uvažoval nad Hareho slovami, a myslím, že mal pravdu." pobozkal ho, teda, aspoň sa o to snažil. Sui neotvoil ústa a začal sa metať. Odlepil sa od neho. "N-nechaj ma..." zanžil sa ho so seba zhodiť, to sa mu však nepodarilo. Rozplakal sa ešte viac. Starší mu utrel slzy. "Ale ale. Predsa nebudeme teraz plakať..." zaškeril sa. "Nie...Nechcem..." kýval hlavou. "Ani tu krv si nechcel a vidíš ako pekne to do teba išlo..." zasmial sa. Sui na neho pozrel červenými, spuchnutými očami. Olízol mu krk, jemne mu kusol do bradavky, olizoval ju, bozkával... "Ah!" kričal. Upír mal voľnú cestu do jeho úst. Pobozkal ho, jazykom blúdil v jeho ústach. Stiahol mu boxerky, a chytil sa jeho údu. "Ah..." kričal, keď ho začal olizovať. Presunul sa naspäť k jeho ústam. Kúsal mu do uška... "Nie!"

,,Prestaň!" vykríkol ešte, ale nakoniec sa poddal... Bolo mu zle zo seba samého, že Ryuuovi dovoľuje takto sa ho dotýkať, a ešte horšie bolo to, že si nakoniec uvedomil, že mu to vôbec nie je nepríjemné....
,,No vidíš.... " usmial sa Ryuu trochu zlovestne a vrhol sa na bozkávanie Suiho krku. Keď však prešiel jazykom po rane, ktorú zanechali jeho vlastné zuby, Sui sa nepredvídane energicky strhol. Podarilo sa mu upíra odsotiť, dokonca zliezť z postele na zem a zase raz sa nalepiť na stenu. Díval sa zo strachom do jantárovej zreničky staršieho chlapca....
Ryuu vstal. Pomalým krokom sa blížil k spoločníkovi, presne ako predtým Hare. Sui sa naňho zlostne mračil a ceril zuby. ,,Ale no tak, Kurosui... Proti mne ako upír nemáš žiadnu moc, ja som ťa predsa stvoril.." šepkal syčavo a usmieval sa. ,,Dobre viem že sa ti to páčilo... no tak, poď sem.." Zastal a ukázal rukou na zem pri svojich nohách. ,,Neštvi ma a poď sem..."
Sui žasol ad Ryuuovou schopnosťou okamžite meniť nálady... Naďalej však zostával nehybný, len ticho vrčal opierajúc sa o pevnú stenu za svojím chrbtom.
,,Si nahý, a ja nie..." zasmial sa tmavovlasý chlapec rovnakým tónom ako predtým. ,,To nie je fér.." povedal, chytil svoje biele tričko za golier a ztrhol si ho z tela. Suiho ohromil pohľad na dokonale vyrysované svaly na upírovom mladom tele...
,,Tak čo, ešte stále nič?"

Rozprestrel okolo nich svoje tmavé krídla ako hradbu. Ktovie, či preto, že chcel vytvoriť niečo ako imaginárnu ochranu, ktorá by ich oddelila od ostatného sveta, alebo bol za tým jednoduchý úmysel zabrániť Suimu v úniku....
Ešte raz ho pohladil po bledom chrbte a potom do neho vnikol. Suimu sa z úst vydral výkrik.. Neidentifikovateľný zzvuk balansujúci na hranici medzi krikom z bolesti a krikom zo slasti.. Blnoďatý upír zaťal päste a stisol zuby. Nebolo to tak hrozné, dalo sa to vydržať.. Napriek tomu to však bolelo, a Sui boesť nenávidel... Bolesť bola prisilná na to, aby mohol vzdychať od rozkoše, ale prislabá na to, aby ho prinútila kričať.... A tak mlčal.
Ryuu mu znovu venoval bozk na chrbát. ,,Len pokojne, chlapče... Ak sa neuvoľníš, bude to takéto až do konca... Skús trocha spolupracovať a zapáči sa ti to..." šepkal, a znova a znova mu prehádzal perami po chrbtici.
Upokojiť sa? Uvoľniť sa? To sa ľahšie povie, ako vykoná... Koniec koncov... Za tých pár hodín, ktoré ubehli od okamihu, ako Suimu v lese vypadla z ruky otcova sekera, sa v jeho živote toľko vecí dialo po prvýkrát...

Stal sa tým, ktorých všetci lovili a ich hlavy si dávali na skrine ako výherné trofeje. Nevedel čo bude ďalej, či vôbec ešte niekedý uvidí svoju rodinu...Teraz je ale jeho jediná rodina on. Ryuuim prešla vlna slasti, Sui vykríkol, táto bolesť ho už donútila. Zošúchol sa na zem. Starší upír stiahol krídla a založil ich do pôvodnej polohy na chrbte. Zapol si gate...Sui sa postavil, myslel si, že už dávno odišiel, no vrazil rovno do neho. "Kurosui...Večer ťa beriem na lov...Teraz sa daj do poriadku." vyšiel von. Sui neveril vlastným ušiam, ta kľudnosť v jeho hlase, povedal to tak akoby to čo teraz urobil bola úplne bežná vec na ktorú natrafíš na rohu ulice. Zamrvil sa. Jeho slová "Večer ťa beriem na lov." znamená to, že ho bude učiť zabíjať? Znamená to, že on bude nútiť jeho zabiť človeka...Pozviechal sa zo zeme ako hromádka nešťastia, mravenčími krokmi odkráčal do kúpeľne. Prúd vody ho trošku prebral...Hodnú chvíľu len stál a nechával sa bičovať prúdom vody, kvapky si razili cestičky po jeho tele. Obliekol sa do vecí, ktoré mu medzi tým zrejme doniesol...Čirne gate, tričko a dlhý plášť. Pobral sa dolu do kuchyne, kde si myslel, že ho nájde.

Bol tam... Sedel na operadle stoličky s nohami položenými na sedadle. Aj jeho oblečenie už bolo iné. Bol zaodetý do dlhého čierneho kabáta, koženého trička s vestou, voľných nohavíc a kovom obitých čižiem. Rovnaké kovové "ozdoby" "krášlili" aj jeho ruky. Kurosui zostal stáť v nemom úžase. Ryuu vyzeral nádherne. Krídla sa mu jemne chveli, ako nimi udržiaval rovnováhu, aby nespadol zo stoličky, a jeho tmavé vlasy sa pri každom pohybe priam s ladnosťou pohúpavali.
,,Tak si tu." zašepkal, no ani sa na Suiho nepozrel. ,,Sadni si. Slnko zapadne až za niekoľko minút, dovtedy aj tak nemôžeme von.." pokračoval, ďalej interesovane skúmajúc železnú rukavicu na svojej pravej ruke. Sui si bez slova pritiahol stolicku tak, aby sa mohol druhému upírovi dívať do tváre a posadil sa. Fascinovalo ho, ako vyzbrojený chodí jeho spoločník loviť... nech už sa na love robí čokoľvek... alebo skôr zabíja čokoľvek, asi to nebude až tak priveľmi bezpečné.
,,Ryuu..." osmelil sa Sui k osloveniu upíra.
Ten ho však naďalej ignoroval.
,,Ryuu!" skúsil to znova. Ušiel sa mu jediný krátky pohľad, ktorý pochopil ako pokyn pokračovať, a tak položil svoju otázku.
,,Ryuu... Na čo... na čo máš všetky tie zbrane a tie kovové veci? A prečo ja ich nemám?" Až keď ju vyslovil, uvedomil si, ako detsky znela.
Ryuu sa mu zahľadel hlboko do očí. ,,To je estetická záležitosť." odpovedal stroho - tónom, akým vetu vyslovil, rázne zaklincoval konverzáciu. Sui teda urazene zmĺkol a rozhodol sa čakať, kým sa tmavovlasý upír rozhovorí sám.

.

Obaja mlčali, obloha sa sfarbila do orandžova a potom stmavla. "Pôjdeme do dediny..." vzlietol. Sui sa urazene postavil a dal si ruky v bok. Ryuu sa obzrel, nahodil pohlad ako, to ja mam ist kvoli tebe pesi? Zostúpil na zem a slušne ako "ludia" vyšli dverami. Starší nahodil rýchle tempo, nerád chodil po vlastných, zadlo sa mu to zdĺhavé a nudné, lenže na výber nemal, musel ísť. "S-spomal!" zakričal za ním. Zastavil: "Nemáme toľko času ako si myslíš." Len sa nadýchol a vydýchol a pokračovali ďalej. Dedina nebola moc ďaleko, lenže nechceli byť nápadný...Určite by si nikto nevšimol dvoch ľudí, s toho jeden mal čierne krídla, jantárové oko...Dedina sa zdala byť pokojná, nikde ani noha. Kráčali uličkami...Ryuu zatiahol chlapca do tieňa, človek. V noci a sám v tmavej uličke, to je ideálna šanca ako sa nasýtiť. Upír vzlietol, jantárové oko mu zasvietilo, muž začal cúvať. Bingo! Slepá ulička. Keď nemal kam úisť zstúpil na zem. "Sui...Je tvoj..." ten na neho len nechápavo hľadeľ a keď mu doslo čo povedal, rázne začal krútiť hlavou.

,,Neblbni ty hlupák, spravil som všetku prácu za teba, nemá ti kam ujsť, tak ho zabi!" rozkríkol sa po ňom. Sui naďalej len krútil hlavou a odmietal sa k mladíkovi čo i len priblížiť. Ryuuovi sa do tváre vkradla zlost. Vyceril zuby a energicky si z oka strhol čiernu pásku. Odhalila len prázdnotu... Mladému upírovi druhé oko chýbalo.
Ryuua akoby potešilo blondiakove prekvapenie. ,,Zarazený?" zasmial sa. ,,Tak to prepáč. Ale pri lovoch sa počíta na sekundy, každú chvíľu nás môžu objaviť! Si príliž pomalý, a ja nemám čas sa s tebou dohadovať, proste ho zabijem a hotovo...." odsekol nakoniec a jeho tvár sa začala meniť. Rysy mu zdrsneli, koža na tvári nadobudla jemný nádych modrastej farby a jeho doteraz prázdne oko... z čierneho otvoru vystúpilo najprv beľmo bez zreničky, potom sa objavila aj tá - jasne modrá, tak odlišná od tej jantárovej, akoby ani nepatrila jemu.
Bielka mu zčervenali, dúhovky zbeleli a jeho transformácia bola dokončená. Sui sa mohol len s úžasom dívať. ,,Máš poslednú šancu, chlapče, zabi ho, kým to urobím ja!" adresoval mu poslednú vetu a potom sa definitívne otočil na mladíka uvázneného v pasci temných múrov.
,,Priprav sa na smrť, mladý... Neboj sa, dnes za mnou stojí tento slaboch, a tak nebudem príliž krutý.." zasmial sa kruto a vyštartoval rýchlosťou tygra vpred.
Len Sui však zaregistroval malý odlesk kovového predmetu, ktorý ten človek vytiahol spod vesty.... hlaveň zbrane.

"Ryuu!!" vykríkol a schmatol ho za kabát, odsotil ho. Teraz bol terč on. Stihol sa však ako-tak uhnúť, gulka ho len škrabla po ruke. V tom momente ako sa striebro dotklo jeho kože, ním prešla bolesť 1000 nožov. Padol na zem, rana nebola hlboká, no krvácalo to riadne. "Lovec?!" s prekvapeným výrazom sa pozrel na muža, ktorý sa snažil znovu nabiť svoju zbraň. Bleskurýchle myslenie, Ryuu po ňom hodil krátky nožík. Uhol sa, zbraň mu vypadla z ruky. Starší vzal Suiho na ruky, a kým sa lovec upírov spmamätal, bol už nad lesom. Cítil ako sa chveje, ťažko dýcha...Držal si ruku, krv sa nedala zastaviť. Tá bolesť bola strašná, už to nevydržal, chcel byť statočný, no nedalo sa to. Plakal, plakal...Ryuu sa ani neunúval vojsť cez dvere, okno pred ním sa otvorilo a on sa vzniesol rovno do izby. Položil ho na posteľ. Siahol si do kabátu, čiernu šatku si zložil na oko. V momente ako sa koža dotkla jeho skutočnej kože, sa zmenil...Chvílu sa len tak díval na to úbohé stvorenie, ktoré nehybne leží na posteli, nachádzajúce sa niekde medzi životom a smrťou. "Hare..." preblesklo mu hlavou.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 VampireEvia VampireEvia | Web | 14. dubna 2009 v 18:46 | Reagovat

Fajneee moc fajne :) Toto sa mi lúbi :D

2 VampireEvia VampireEvia | Web | 14. dubna 2009 v 18:46 | Reagovat

Fajneee moc fajne :) Toto sa mi lúbi :D

3 bubusko655 bubusko655 | 16. ledna 2010 v 11:05 | Reagovat

Sui nije jediny kto mal zimomriavky x)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama