Vampire love 4/5

23. prosince 2008 v 14:24 | hajate-sama |  Vampire Love
Jantárové oko už nedokázal viac udržať, viečka sa mu naraz zdali ťažké...Zavrel ich. Nespal, rozmýšlal. Rozmýšľal, či presa len nemal tú noc zomrieť, rozmýšľal nad tým, či mu bol život udelený s milosti alebo trestu a nad mnohými inými faktami...
"R-ryuu?" začul Suiho vystrašený hlas. Zachvel sa pri dotyku železa. Schúlil sa, pretože mu to pripomínalo Hareho. "To som ja Kurosui. S-si v poriadku? Č-čo sa stalo?" díval sa na neho, bol celý doškrabaný, špinavý a to nie len od krvy. Pozrel sa do jeho zvlhnutého oka, ktoré sa pomaly otváralo. Sui sa nahol, lenže sa zošmykol dole a podol rovo na neho. Sadol si na neho. Ryuu pozoroval kazdý jeho pohyb...
"Miluj ma, prosím..." zakňučal. Siu na neho vytrieštil oči. Zdalo sa mu, že dobre nerozumel, povedal snáď
"Miluj ma, prosím?" Pozrel sa na svoju ruku. "J-ja nemôžem, č-čo sa stalo...Bol to on?" Znovu privrel oko a pootočil hlavu na bok, čo v tomto prípade zanmenalo "nemal som na vyber". "Bola to jediná možnosť ako ťa zachrániť." šepol. "Miluj ma..." zúfalý pohľad. Sui sa na neho neveriacky pozeral. "Prosím." zaúpel. Sui preglgol. "D-demo..." "Žiadne ale, proste to urob." nadýchol sa.
Mladší chlapec sa ku nemu prilížil a venoval mu letmý bozk na pery.

Prechádzal mu perami po tých jeho, občas mu venoval motýlí bozk - hladil ho rukou po celom tele. Druhú - novú, chladnú, tvrdú a kovovú - sám s akýmsi strachom držal ďalej od tela jeho i vlastného. Pošteklil ho vlasmi na tvári a jeho jemné a nesmelé bozkávanie čoskoro nabralo na intenzite a prerástlo v stret pier plný citu a vášne. Štíhlymi prstami mu blúdil po bruchu, opisoval špirálky a ornamenty, alebo ho jemne škrabkal dlhými nechtami.
Ryuu mu položil dlane na boky a jemne ho hladil. ,,Máš horúčku..." zašepkal, keď Sui nachvíľu prerušil bozkávanie a oprel sa mu čelom o to jeho. Blondiak sa zamračil. ,,To tá ruka... mám pocit, akoby ju moje telo odmietalo akceptovať....nie je moja..."
Ryuu sa na Suiho končatinu skúmavo zahľadel. Vyzerala podobne, ako Hareho nepríjemné pazúry... Celá železná.... Striasol sa. ,,Bolelo to?" spýtal sa jemne a znovu nechal Suiho oprieť sa mu o čelo. Kurosui si vzdychol. ,,Ani nie... Myslím, že moja ruka sa pár sekúnd po tom, čo ju oddelil od môjho tela, rozpadla na prach. Potom už bolesť prešla rýchlo... Aj keď myslím že... Bol som v delíriu, myslím, že pri plnom vedomí by som si bolesť uvedomoval ďaleko viac.." zašepkal a znovu Ryuua pobozkal.

"Tvoj výkrik bol plný bolesti." schytal jednu dobre mierenú pusu na čelo. Sui stiahol plachtu. "Smiem?" potiahol ho za tričko. "Samozrejme." dvihol ruky hore, aby mu uľahčil prácu, potom mu vyzliekol aj gate. "Ryuu, milujem ťa..." zašepkal. "Aj ja te..." "Nenavidíš lásku Nomusuko-chan." zasmial sa Hare. Obydvaja na neho čumeli ako na blázna. "Niečo som si zabudol." podišiel ku stolíku a vzal si nôž. Sui sklopil hlavu a začervenal sa. "Hej, krpec..." obrátil sa na Suiho, ten však hypnotizoval Ryuuho hruď. "Nepočul si ma?" vytiahol ho na nohy, pritiahol si ho k sebe a chytil ho okolo pásu. "Hare...Nie!" márne sa snažil Ryuu postaviť, ten bastard ho doriadil tak, že to nedokázal. "Si celkom zlatý, a nemáš krídla...aspoň niečo potešujúce." pobozkal ho. Sui sa mu vytrhol a malými krokmi sa posúval do zadu. Ryuuovi nezostávalo nič iné ako sa prizerať. Vykročil na chlapcove zdesenie však smeroval k Ryuuovi. "Zabudol si? Nenávidíš lásku..." skočil mu na hruď. "Tvoj malý priateľ, ale nie je toho názoru." zalízol sa. Teraz si to už naozaj namieril k nemu. Pritlačil ho o stenu. "Nemám veľa času krpec, tak ideme hneď na vec." rozpol si zips.

Držal ho za krk, a tak Suimu nezostávalo veľa možností na spoľahlivú defenzívu.... Vzdorovito zazeral Haremu do očí pokúšajúc sa mu vytrhnúť. ,,Ale, maličký, niečo sa nám nepáči?" zasmial sa upír a stlačil Suiho hrdlo ešte viac. ,,Nezabudni, že som ti zachránil život... Si mi upísaný, tak prestaň robiť debility a nevzdoruj..." Sui jeho reči ignoroval, naďalej s vytrvalo pokúšal ho udrieť. Hareho to však len uspokojovalo.... ,,Vieš, že tamten hlupák dole ti nikdy nebude schopný dať to, čo ti môžem dať ja.." povedal a trhol hlavou k Ryuuovi.
,,Nehovor mi, že ho naozaj miluješ..." spýtal sa pochybovačne a vnútil Suimu bozk. Sui ho však akurát pohrýzol do pery.
,,Malý bastard..." zavrčal Hare pobavene. ,,Si naozaj hrozne nevďačný!" skríkol a udrel Suiho hlavou o stenu tak silno, až omietka praskla - Suiho lebka však vydržala...
Úder mal presne opačný efekt, ako Hare zamýšľal. V mladom upírovi vzkypela zlosť. Silno kopol Hareho do stehna až mu v ňom zapraskalo a v krátkom okamihu, keď upír povolil zovretie jeho krku mu vykĺzol, pretiahol sa mu popod nohy a chcel sa dostať k Ryuuovi, ktorý mohol vytrvalý boj len sledovať... Kôli zraneniam, ktoré mu spôsobil Hare, sa ledva hýbal.
Náhle Suiho zúfalý únik čosi zastavilo. Obzrel sa. Hare zabodol svoje železné pazúry do jeho lýtka - držal ho za nohu a znemožnoval mu pohyb vpred.

Zaboril ich ešte hlbšie a pritiahol si ho k sebe. "Chlapče..." zasmial sa. "Chcel som byť trošku jemnejší kôli Ryuuimu, ale rozmyslel som si to." vnútil si dlhý, nenásitný bozk. "Nebudem ťa trápiť, len si vezmen čo mi patrí." otočil ho na chrbát. Sui bol zúrivý, mal červené oči a ostré tesáky. Kopol Hareho do brucha a vyšmykol sa spopod neho. Hare si utrel krv, ktorá mu stekala po brade, pozrel sa na Ryuua, ten mal ruky priložené pri sebe, zavreté oči a niečo si šepkal. "Ryuu, si dokonca lepší ako som si myslel. Za takú krátku chvíľu si ho dokázal ovládnuť? Keby len vedel čo s nim jeho láska stvára." tá posledná veta ho ranila, no nemal na výber, pomôže mu aspoň takto, ale musí sa poponáhlať už dlho nevydrží. Bol slabý a zničený. Bol to zázrak, že prenikol do jeho mysle. "Ryuu..." Hare zvíšil hlas, táto hra ho nesmierne bavila, bolo to niečo podobné ako hra na mačku amyš, len s tým rozdielom, že teraz tu boli myši dve. "Nemám na to celý deň!" skríkol. Ryuu mlčal, mohol rozprávať, no v tejto chvíli na to aby ho udržal, sa musel veľmi sústrediť. Hare sa po ňom rozbehol, Sui jeho útok zachitil.

Cítil sa divne... Akoby mu niekto úplne uprel slobodnú vôľu. Teraz to bol Ryuu, ktorý velil nad telom, ktoré stvoril. Suiho myseľ bola zatlačená do úzadia.
Odrazil ďalší výpad. Z Hareho očí sálala zvrátená radosť, keď sa pokúšal Suiho znova a znova udrieť.. zabodnúť mu svoje kovové pazúry do tváre.
Sui nemohol nijak zabrániť tomu, čo robí, a tak sa rozhodol tomu aspoň pomôcť. Vložil do svojich pohybov svoju zúrivosť, znásobil silu mentálnych príkazov svalom k pohybu... Bojoval silou dvoch vedomí v jednom tele.
Sám skočil po blonďavom mužovi a vrhol sa mu rukou na tvár. Hare sa pod Suiho váhou zvalil na zem. Mladík sa neustále pokúšal rozškriabať mu kovovou rukou tvár.. Hare sa mu bránil, ako mohol, jeho kožu chlapec nezasiahol ani raz. Ako kameň tvrdé pazúry ho vždy zastavili.
,,Nomusuko-chan, teba to ešte baví?" zasmial sa Hare s nadšením, prekrikujúc hlasité rinčanie kovu o kov. Ryuu neodpovedal. Bol vnorený do hlbokého sústredenia.
Hare sa opäť rozrehotal. Omnoho hlasnejšie. ,,Fajn.." utrúsil medzi smiechom a rýchlym pohybol prehodil suiho pod seba a sadol si naňho. Drápy mu zastavil až nebezpečne blízko očí. ,,Ak sa pohneš, prídeš o ne..." zasyčal so zlosťou a pobavením zároveň.
,,Nomusuko-chan, pusť ho!" zavrčal smerom k Ryuuovi.
Žiadna odozva.
,,Nomusuko-chan, naposledy! Pusť ho. Buď ho pustíš, a ja si ho vezmem, ako som pôvodne chcel, a jemu ani tebe sa patrične nič nestane. Alebo sa mi vzoprieš, a ja mu vypichnem oči... A potom aj teba pripravím o to jedno, čo ti ešte zostalo! A dostať čo chcem už potom bude tak ľahké...." šepkal s hraným súcitom.
Ryuu sa triasol od zlosti. Teraz bol bezmocný...
,,Kurosui, odpusť mi...." zašepkal a uvoľnil ovládanie.

Suiho oči sa zmenili sa normálnu farbu, zuby nadobudli normálny tvar. Cítil sa hrozne, tak zmetene, bolela ho hlava a noha. Do najmeších detailov vedel čo s ním robil, bola to jediná možnosť, no nenahneval by sa keby to už nikdy neurobil. Zrovna najpríjemnejšie to nebolo. S premýšľania ho vytrhol dotyk. Hare mu olizoval bradavky, jemne do nich kúsal...Ryuu sa len bezmocne prizeral. Pokúsil sa postaviť, no nešloto, bolesť mu to nedovolila. Snažil sa ako najviac mohol, nechcel vidieť ako mu Hare ubližuje, bol to prvý človek, ktorý ho donútil milovať, tak moc si želal, aby bol práve on ten prvý, dal by mu toľko lásky a nehy...A čo dostane na miesto toho? Sex plný bolesti, krutosti a bezcitnosti.
"Ah!" zavzdychal najmladší, keď mu Hare zašiel rukou do lona. Chvíľu ho hladil medzi stehnami, potom sa nahol k jeho mužstvu. Dal si ho do úst a pomal začal. Dnu, von... Sui vykríkol Ryuuho meno a vyvrcholil rovno do jeho úst. Zalízol, Ryuu si v tej chvíli pomyslel, že to mu chutí viac ako krv. "Tak chlapče...Si pripravený." Ryuu mal potrebu niečo urobiť. "Hare...je to ešte len dieťa." vysúkal zo seba. On len ku nemu nahol hlavu so slovami: "A ty si nemohol?"

Ryuu sa zamračil. Tá veta ho bodla pri srdci. Hare mal pravdu. O čo sa tu vlastne snaží? Snaží sa zabrániť Haremu v tom, čo už predtým sám urobil...
,,Áno hlupák.... presne tak." zazubil sa upír. ,,Takže byť tebou držím hubu a sledujem, ako sa to robí, nech sa niečo naučím..." zasmial sa a pohladil Suiho po chrbte. ,,A vlastne sa ti ani nedivím.. Mať doma niečo tak nádherné, tiež to šukám každý deň..." ,,DRŽ HUBU!" zvrieskol po ňom Ryuu so zlosťou v hlase. Hare podvihol jedno obočie. ,,Vytáčam ťa, Nomusuko-chan?" usmial sa zlovestne. ,,Radím ti - drž ju ty... Nezabúdaj, že stále môžem urobiť to, čo som sľúbil...."
Obaja mlčali. Ryuu zazeral na Hareho so zubami zaťatými a vrčiac od hnevu, Hare sa díval na Ryuua so škodoradostným pobavením. Naposledy prešiel rukou po Suiho chrbte, kým sa rozhodol fyzicky prepojiť ich telá.
Kurosuiho výkrik sa rozľahol miestnosťou a odznel v Ryuuovej hlave.
Mladí upíri si pozerali do očí. Jantárové oko sledovalo Suiho dúhovky a Sui v ňom čítal ako v kronike. Dívali sa na seba a obaja plakali. Modrovlasý mladík si zatínal nehty do dlaní tak silno, až mu z nich kvapkala krv, blondiak kovovými prstami driapal koberec.
Konečne bolo po všetkom. Hare tesne pred vyvrcholením svoj úd vytiahol a semeno vystreklo na Suiho chrbát.
Vstal. Bez slova si všetko pozapínal, naposledy sa pozrel na dvoch mladých upírov a potom so zlovestným, pobaveným výrazom odišiel preč. Nezabudol však Suimu stúpiť na ruku...

Kostičky nevydržali ťarchu jeho tela a tak sa ich pár zlomilo. Skrivil tvár, nič nepovedal. "Ryuu." s mladším upírom to bolo trošku lepšie, mohol sa aspoň hýbť. Po štvornožky sa dotackal ku nemu a objal ho okolo krku. Obaja plakali, Sui držal Ryuuho tak silno až sa bál, že ho zadusí. "S-sui škrtíš ma..." povedal priškrtene. "Prepáč...Si v poriadku?! Urobil ti nieco?! Môžeš chodiť?! Nebolí ťa niečo?!" milión otázko, ani jedna odpoveď, okrem jediného slova. "Pohode." pomaly a s námahou sa postavil. Sui vytrieštil oči...Pohode? To mu tu chce teraz po tom všetko narozprávať, že pohode? Myslí si, že je debil? "Ryuu-chan!" pozrel sa na neho. "Nič nie je v pohode a nič nebude pokiaľ mi nepovieš čo to malo všetko znamenať?" "Čo chceš počuť?" opýtal sa chladno. "Prd tým si my chcel povedať, že ma miluješ..." sklopil zrak. "Hare mal pravdu, skutočnosť je taká, že nenávidím lásku, lenže ty si ma naučil čo to je, ale obávam sa, že to ešte nestačí." na zem dopadl slza. "Nenávidíš lásku? A čo malo byť potom to čo si chcel urobiť? Alebo to malo byť len s takého istého dúvodu? Ak si naozaj taký ako on, potom tu nemá zmysel zostávať, ak si naozaj myslíš, že láska je hlúpa, nemám ti čo povedať. Ak je tvoje srdce také zlé, že sa ta nenájde kusok pre mňa, potom musím povedať len jediné, zbohom." zatresol dverami, a potom vonkajšími a zmyzol dakde v lese. Ryuu bol úplne na dne.

Dlho nevydržal stáť, bol až príliž slabý. Zvalil sa na posteľ a slzy nechal voľne stekať po tvári. ,,Kurva..." zašepkal do ticha. Prečo sa všetko, čo sa ma týka, zakaždým tak strašne poserie?
Myšlienky na bolesť, ktorú spôsobil upírovi, ktorý mu ako jediný za celé storočia jeho biedneho života dokázal ukázať, čo je to láska, ho nechceli pustiť. Ťažili ho... Dusil sa v ich pevnom zovretí.
Náhle sa jeho oči rozšírili strachom. ,,Do riti.." zaklial s beznádejou v hlase. Napriek bolesti vystreľujúcej zo zraneného chrbta vyskočil z lôžka. Zahľadel sa na monotónne tikajúce hodiny vysiace na stene. Pol štvrtej ráno... Ak si nepohne, Suiho vonku zastihne svetlo.. Jeho telo nebolo v stave, aby dokázalo stáť pod plnou váhou jeho obvyklej zbroje, a tak si len rýchlo obliekol prvé, čo chytil a vyskočil z okna.
Pri každom švihu krídel mu telo zaliala nová vlna nepredstaviteľnej bolesti. Napriek tomu však napredoval. Odmietal nechať Suiho vonku samotného.
Tri a pol hodiny pod rúškou tmy. Potom bude neskoro...
.
Po niekoľkých minútach priletel k lesu. Chcel-nechcel, musel zostúpiť - ak poletí nad lesom, neuvidí nič, a v ňom sa lietať nedá... Musí po svojich.
Hľadal ďalšiu nekonečnú hodinu. To, čo nakoniec našiel, mu však vyrazilo dych. Čakal, že Sui bude sedieť na zemi v slzách, alebo bude mlátiť do nejakého stromu - dve krajné reakcie preňho predstaviteľné, avšak nečakal, že blonďatého upíra nájde kľačať na zemi nad telom mŕtveho vlka, ako pije jeho krv.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 VampireEvia VampireEvia | Web | 14. dubna 2009 v 19:21 | Reagovat

He??????Tak musím kuknúť ďalej...moc ma zaujíma,ako to skončí :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama