Vampire love 5/5

23. prosince 2008 v 14:25 | hajate-sama |  Vampire Love
"K-kurosui..." keby nevel, že to je skutočnosť myslel by si, že sa mu sníva. Chlapec sa obzrel, červené oči, ostré zuby a tvár od krvy. "Ryuu-chan? Myslel som si, že ma nechceš vidieť?" poznamenal. Ryuu pokrutil hlavou, ešte stále nemohol uveriť tomu co videl. V tú chvílu si vlastne uvedomil prečo sem prišiel. Zdrapil ho za ruku, zdvihol na ruky a rozprestrel krídla. "Hlupák. Ešte stále si sanič nenaučil? Na svete sú len tri veci ktoré nás môžu zabiť. Striebro, drevený kol a slnko, ty hlupák. Nikdy si nedával pozor v škole. Nikdy si nevidel film o Draculovi? Slnko je pre nás nebezpečné." ani sa neunúvali ísť cez dvere. "Prepáč, bol som hladný..." "Na lov sa chodí v noci a nie nad ránom!" teraz to už naozaj nevidržal, rozzúril sa. "Hlupák, vieš ty vôbec čo by sa stalo keby si zostal cez deň vonku?! Radšj ti to nepoviem." otočil sa. "Ryuu-san? Naučíš ma lietať?" začervenal sa. Vyvalil na neho oči, akoby po nom chcel aby sa odbachol.

,,Č-čo?" vykoktal a stále na neho neveriacky zízal. ,,Lietať? Ty sa chceš naučiť lietať?" Sui prikývol. ,,Mizu-kun, ja teda neviem, či si si to všimol, ale k lietaniu ti tak trochu niečo chýba......." Kurosui sa začervenal a sklopil hlavu. ,,Viem. Ale myslel som, že.. veš, dokázal si meniť moju podobu dotykom ruky, dokázal si ovládnuť moje telo pomocou myšlienok.. tak snáď..." ďalej už nepokračoval, úplne sčervenel a mlčal. Ryuu sa zasmial. ,,Aha, tak takto...." Sadol si na posteľ, aby aspoň ako tak eliminoval bolesť, a gestom ruky privolal Suiho k sebe. Blondiak si v rozpakoch prisadol.
Ryuu priložil štíhlu ruku Suimu na srdce - mladého upíra opäť oblial vtieravý chlad. Začal si šepkať akési nezrozumiteľné slová v podivnom jazyku a znásoboval tým stuenú vlnu prestupujúcu Suimu až do končekov prstov.
Náhle ruku odtiahol, ale tentokrát sa už pocit zimy nevytratil v momente, keď sa vytratil dotyk. Pretrval. Nechápavo pozrel na Ryuua a pošúchal si ramená v snahe prestať sa od zimy triasť. ,,Je ti zima?" spýtal sa Ryuu a prehodil cez blondiaka deku. Otázka ani nemusela byť zodpovedaná, sui sa kompletne celý triasol ako osika. ,,Asi ešte pár hodín bude..." zašepkal starší a stiahol Suiho do polohy v leže. ,,Tých pár hodín musíš zostať pri mne, a keďže ja by som sa rád vyspal, doporučujem to aj tebe.." Sui slabo prikývol. ,,A večer uvidíš tú haluz." usmial sa Ryuu tajomne, kým obaja upíri zavreli oči k spánku.
.
Sui sa zobudil o pol štvrtej po obede na nepredstaviteľne nechutný pocit. Pocit chladu, ktorý skoro ráno väznil každú čiastočku jeho tela, sa preskupil. Jeho ruky a nohy boli poriadku, dokonca aj predná časť jeho torza. Ale tak strašne ho ziabal chrbát, že si myslel, že to snáď ani nie je možné. Celý chrbát odhora dolu mu ovládal pocit tak studený, až skoro pálil - Suimu sa z neho tisli slzy do očí, ale rozhodol sa vydržať. Nechcel prebudiť Ryuua..
O dve hodiny sa však chlad zmenil na bolesť. Ukrutnú bolesť, ktorá Suiho doháňala k šialenstvu - akoby mu do mäsa na chrbte bodalo tisíc ľadových hrotov, šiel sa z toho zblázniť. Už na chrbte nedokázal ani ležať, bolesť ho donútila ľahnúť si na brucho. Ležal s tvárou zaborenou do vankúša a ďalšiu zdanlivo nikdy nekončiacu mučivú hodinu sa premáhal, aby od bolesti nekričal.
Nakoniec sa Ryuu prebudil sám. Nebolo preňho nijakým prekapením vidieť Suiho ležať vedľa seba so strnulým výrazom tváre a zubami zaťatými tak pevne, až sa mu triasla sánka.
,,V pohode?" zašepkal a pohladil ho po vlasoch. Sui sa zmohol len na kŕčovité zamietavé pokrútenie hlavou. ,,Vidím.." slabo sa zasmial Ryuu a posadl sa. ,,Chlapče, myslím, že je na čase vstať." Žiadna odpoveď. ,,Vieš, že ti bude lepšie, keď vstaneš?" Opätovná ignorácia. Ryuu svojho priateľa teda chytil, vytiahol ho z postele a postavil ho na zem. ,,Bolí to, čo?" Prikývnutie. ,,Fajn, chlapče, tak ja ťa toho zbavím, dobre? Ono by sa to malo nechať doznieť spontáne, ale vyzeráš, že sa asi do troch minút scvokneš, takže to urýchlim.." povedal, venoval mu bosk na spotené čelo a zodvihol pravú ruku. ,,Za toto mi ochvíľu buď poďakuješ, alebo ma za to zabiješ...uvidíme. " povedal, keď pokladal Suimu opäť ruku na srdce. Zašepkal len jediné slovo.
Suiho telom náhle otriasla vlna nesmiernej bolesti. Vydal zo seba zvierací škrek, zadrapil sa Ryuuovi do trička a stiahol ho zo sebou na zem.
Vzduchom sa rozstrekla krv, miestnosťou sa rozľahol zvuk trhania látky a Suiho prevážila dozadu doteraz neznáma váha na chrbte. Stratil vedomie....

"Chyťte ho! Kam sa schoval ? " ,,Utekal tam do uličky." najmenej 10 lovcov prenasledovalo upíra, ktorý sa vybral na lov do dediny. Ozval sa výstrel a vzduch sa naplnil dymom. "Trafil som ho do nohy!" 10 mužov bežiacich uprostred noci. Upír sa zjaví za nimi, pazúrmi sekne a lovcova hlava sa oddelí od tela. Múry sú pokvapkané krvou, pouličné lampy blikajú. Úzkou uličkou sa ozíva kričanie a stony. Krvavá šmuha vlečúca sa po zemi, upír vošiel do svetiel. Hare. Pomalým kĺzavým letom sa šuchal k poslednému lovcovi, posledný o ktorom vedel a zahryzol sa mu do krku. Nemilosrdne mu vytrhol srde z hrude. Vzduchom zasvišťala ďalšia guľka a prestrelila mu krídla. Dopadol na zem. Lampy osvetľovali jeho tvár len zpolky. Zavíjanie vlkov a spln mesiaca. Ďalšich 10 mužov prišlo na pomoc tým, ktorí to už nepotrebujú. Každý vyzbrojený zbraňou alebo kolom. Vykročili, páchnucou uličkou po krvi a ľudskom mäse sa rozliehali kroky, Hare cúvol dozadu. Lovcom sa na tvári zjavil úsmev, slepá ulička. Tentoraz sa zjavil úsmev na upírovej tvári. Prikročil k vodcovi. "Hare! Mal si zostať v lese." z jeho hlasu bolo zjavné potešenie, že ho môže zabiť. "Moh..." šialenstvo, áno to je to čo sa zjavilo v Hareho očiach. Nestihol dopovedať, prepichol ho pazúrmi a rozdrvil mu srdce. Tá krásna krvavá vôňa, lovci začali strielať. Nemal šancu uniknúť. V tme za nimi sa však zjavila postava. Ďalší 4 padli k zemi. Upírov krásny odev bol pošpinený krvou. Lovci posledné zvyšky svojich síl dali na posledné strely a Hare dal silu do posledného seknutia. Po okolí sa rozprskla krv, všetci padli. Upír ešte dýchal, no nemohol vstať a nemohol kričať...Ležal, špinavý a porazený.

Vrela v ňom zlosť. Bol hlupák, že im skočil rovno do pasce... Pazúrmi škriabal betón, postriekaný krvou jeho i lovcov. Premýšľal nad všetkými možnými alternatívami jeho skazy.
Možno si ho smrť nájde rýchlo, a on vykrváca kôli zraneniam zo strieborných guliek do niekoľkých minút.
Možno ho niekto pred smrťou nájde a zachrán.
Alebo možno má príliž málo strelných rán na to, aby vykrvácal.. Možno ho striebro v jeho tele nezabije. Možno tu bude bezmocne ležať až do rána, kým nevijde slnko. Nenávidené slnko, ktoré nevidel už pol tisícročia. Pozrie sa naň poprvé vo svojom upírskom živote a jeho telo pomaly zhorí na popol.
Striasol sa pri tej predtave.
On, ktrý si z nudy odrezával prsty, aby sledoval, ako ich po pár minútach nahrádzajú železné pazúry, on, ktorý vraždil ľudí, lovcov i upírov bez rozdielu a do radu,aby sa nasýtil ich krvou... Práve on sa bojí ohňa...
Spaľujúcich plameňov prinášajúcich smrť démonským stvoreniam, ako bol práve upír Hare Ginirono.
Stočil oči k nebu a začal zbabelo dúfať v naplnenie druhej alternatívy jeho konca.....

Nevedel ako dlho tam ležal, cítil, že ho sily opúšťajú, pomaly zomiera. Tragický koniec na upíra ako je on. Ani vo sne ho nenapadlo, že by tokto zomrel, vlastne ešte ani raz za ten predlhý život ho nenapadlo, že jedného dňa zomrie. On bol predca jeden z najobávanejších upírov, všetci sa ho báli, tak prečo by mal umrieť? A v tom mu to vlastne došlo. Na svete neexistuje nič čo by pretrvalo večnosť. Smrť je vlastne nový začiatok. Teraz už mu to bolo jasné, ale on stál hlúpo za svojim, nechcel si tú trpkú pravdu pripustiť. On bude žiť večne, jemu sa to podarí. Posnažil sa vstať, telo ho neposlúchalo. Vlastne už lendva držal oči otvorené.
Vzduchom sa rozľahol šuchot krídel. Dvaja upíri sa vzniesi k polo mŕtvemu a polo živému Haremu. "Nomusuko-chan." povedal skoro nečujne. Ani jeden z nich neodpovedal, len vykročili do svetla lámp. Ryuuovi vitekala s pod pásky krv. Starší upír založil krídla nachrbát, mladší ich úplne zatiahol do kosti. "Tak si sa činil?" zachrapčal. "Hare-san..." povdal Ryuu, vzal kvol, ktorý ležal pri lovcovi. "Čo s tým...A...Chápem...." zavrel oči. Podišiel ku nemu. Vrazil mu kol do srdca.

V momente, ako kus dreva prešiel Hareho telom sa Sui silno mykol. Odvrátil sa a snažil sa nemyslieť na to, že jeho priateľ Hareho práve zabil.. Bez emócií, bez súcitu. Proste vzal ten hlúpy kôl a prebodol mu srdce. Vyčítal si, že mu v tom nezabránil...
Po chvíľke k nemu Ryuu zozadu podišiel a objal ho okolo pása. ,,Mizu-kun.." zašepkal do nočného ticha. ,,Si tak chladnokrvný, Ryuu.." odpovedal Sui smutne.
,,Chladnokrvný?" podvihol starší upír obočie a stisol mladšieho silnejšie. ,,Keby tak... Každý chladnokrvný by ho tu nehcal skapať ko psa... Buď vykrvácať, alebo uhorieť... Ja som však an to až príliž milosrdný. Hare si možno nezaslúžil, čo som preňho urobil, ale ja nie som taký zlý, ako si ľudia myslia. Rozhodne nie taký zlý, ako by som mal byť. "
,,Nechápem... Prečo si sa ho potom nepokúsil zachrániť?" spýtal sa Kurosui skľúčene. ,,Ja vem, toľkokrát nám obom ublížil, ale predsalen, zachránil mi život..."
Ryuu si vzdychol. ,,Ak by to bolo v mojej moci, ver mi, že to urobím. Ale na hranici Hareho zranení už cesta vedie len jedným smerom.. Jediné, čo som preňho mohol urobiť, bolo uľahčiť mu smrť."
Sui sa pritúlil k Ryuuovi a zadíval sa na prášok, ktorý zostal po Hareho smrti na mieste, kde ležal. Rozvieval ho studený nočný vietor ako obyčajný prach z ulice...
,,Nomusuko-san..." začal, ,,poďme domov. Nejak ma úplne prešla chuť na krv... Dozajtra to vydržím..." dopovedal potichu, odstúpil nabok a roztiahol krídla.

"To bol zlý nápad...Asi nevydržím do rána." zakňučal keď mu zaškvŕkalo v bruchu. Zakvílil. "Stihnem ti niečo priniesť. Ešte nie je tak neskoro, stihnem to." povedal Ryuu a vykročilku dverám. Sui ho zachytil za ruku a potiahol: "Nechoď, už skoro svitá. Nestihneš to." prosil ho so slzami v očiach. Ryuu nevedel či od toho, že ho súžil hlad, alebo od toho, že chce ísť von. "Sui-chan..." pohladil ho po tvári. "Nie, nemusíš to robiť..." nedopovedal vetu, Ryuu ho pobozkal, znovu a potom znovu. "Sui-chan, pre teba aj na koniec sveta." chcel mu stiahnuť tričko. Bolo to hádam po prvý krát čo sa Ryuu červenal pri slovách: "Stiahol by si prosím ťa svoje krídla." Sui nechápavo žmurkal, trošku ho zarazilo, že sa starší upír červená. Po chíli sa spamätal a stiahol ich. Konečne mu mohol vyzliecť tričko. Zatlačil ho ku stene, stále ho bozkával. "Prosím, povedz mi, že ma miluješ," zašepkal Sui. Ryuu sa zviezol na jeho plece. "Prečo ma tak trápiš Kurosui-chan." povedal skoro plačlivo. "Ešte stále si si není istý láskou." "Pochop to, tvor ako ja, od mala učený len krvi a tme, asi nikdy nepochopí taký cit ako je láska. Prepáč." odvrátil sa od neho. "A keby som ti ho ukázal? Postačí k tomu len tvoja dôvera." pousmial sa, aj keď starší to nevidel, ešte stále stál otočený chrbtom.

Vzdychol. ,,Sui. Vieš, prečo som z teba urobil upíra?" zašepkal. Kurosui sa zamračil. ,,Povedal si, že si bol proste hladný.." odvetil ticho. Ryuu sa pohŕdavo zasmial. ,,Never všetkému, čo ti kto narozpráva, Sui... Premýšľaj. Nemyslíš, že keby si bol len potravou, tak ťa rovno zabijem? Neobťažoval by som sa ponechať ti v žilách kolovať to maličké množstvo krvi, aby som ťa potom transformoval na démona, ako som ja... Mysli."
Suimu sa rozšírili zreničky. ,,Fyzická príťažlivosť?" strelil do vzduchu. ,,Správne.." kupodivu potvrdil jeho odhad Ryuu. ,,Fyzická príťažlivosť. Základná chémia všetkého živého, dokonca aj upírov. Chcel som ťa. Chcel som ťa mať iba pre seba, ale bol tu problémik. Bol si človekom. Ale to sa dalo veľmi rýchlo zmeniť..." pokračoval.
Blondiak sa zarazil. ,,Takže..." ,,Áno, plánoval som ťa napadnúť od začiatku.... " povedal a otočil sa Sumu čelom. ,,A teraz mi povedz, Kurosui Mizu. Ak ma aj po tom, čo som ti povedal, stále túžiš milovať, prosím - ukáž mi ako ti mám darovať lásku, a ja ti ju dám..."
Sui naňho bez slova civel. Ryuu sa mu díval do očí.. V jeho tvári sa črtalo odhodlanie. Sui sa naňh ešte dlho mlčky díval, až nakoniec sa mu v hlave zrodil zvrátený nápad. Podišiel k Ryuuovi a naklonil sa k nemu. Oprel sa oňho, a nežne mu zapriadol do ucha: ,,Umri pre mňa.."
,,Čo?" podivil sa modrovlasý mladík. ,,Počul si.. Ak mi chceš ukázať, že ma ľúbiš, umri pre mňa.." Dal mu pusu na líce a odtiahol sa. Ryuu ešte chvíľu váhal, ale potom odhodlane vykročil l zatiahnutému oknu a chytil do rúk závesy. ,,Budeš mi veriť, že ťa chcem milovať, ak umriem pod lúčmi slnka, Sui-chan?" zašepkal a chystal sa roztiahnuť závesy. Niečo mu v tom však zabránilo.
Kurosui naňho skočil a zvalil ho na zem. Obkročmo na ňom sedel a upieral hlboké priepasti svojich zreničiek do jeho jedinej.
,,Ja ti verím, Ryuu. Verím ti už teraz..." usmial sa a venoval Ryuuovi dlhý bozk. ,,Nechápem.." zašepkal tmavovlasý. ,,Som si istý, že vieš, čo je to láska, Ryuu... Len ju ešte nevieš špecifikovať a vyčleniť z klbka svojich spletených citov.." povedal a znova ho pobozkal.
,,Vieš, Ryuu, láska je túžba srdca slúžiť niekomu, túžba urobiť všetko na svete pre jeho šťastie, dokonca aj zomrieť. Ak ma skutočne ľúbiš, nemusíš mi dokazovať vôbec nič. Stačí, ak ma budeš milovať..."

"Budem...ak mi ukážeš ako..." znovu sa prilepil na jeho ústa. "Ukážem...a ukážem ti ešte niečo viac." Ryuu nevedel čo presne viac má na mysli. S obavymi sa na neho pozrel, hneď ho to však prešlo, keď Sui zadržiaval smiech. "Zlakol si sa?" opýtal sa chychtajúc. Neodpovedal, nahol sa ku nemu, čím mu naznačil, že sa dožaduje ďalšieho bozku. Sui mo olízol krv ktorá mu vytekala spod pásky. "Si tak chutnučký." zalízol sa. Pazúrom na ruke mu rozpáral tričko, dával si však záležať, aby nič iné nerozdrapil. "Máš také krásne telo." bozkával mu hruď, jazykom zablúdil k jeho pupku a nižšie, tam ho však zastavil nohavice. Rozopol ich. Ryuu bol už celkom dosť vzrušený. Vzal mu ho do úst, jazykom krúžil po jeho žaludi. V tú chvílu sa Ryuu nezmohol na nič iné ako na vzdychanie. Už vie čo je láska, Sui ho naučil milovať, bol mu vďačný, tak vďačný, že bol rozhodnutý pre neho aj umrieť keby bolo treba. "Ryuu...Nemysli na nič iné, len na nás dvoch." usmial sa, keď starší znovu zavzdychal, tentoraz hlasnejšie.

Obaja úplne zabudli na hlad. ,,S-su... SUI!" vykríkol Ryuu, napol sa ako v kŕči a vyvrcholil. Kurosui rýchlo prehltol obsah jeho úst a spakruky si ich otrel. Vystrel sa a zahľadel sa na Ryuua. Ležal na koberci s rozopnutými nohavicami v roztrhnutom tričku , zrýchlene dýchal a ztváre sa mu nevytrácal rumenec.
,,Ryuu... Takto si hrozne sexy, vieš to?" usmial sa naňho a pohladil ho po vlasoch. Ryuu sa usmial tiež. ,,Mizu-kun... Chcem viac... Daj mi viac, prosím.." zašepkal žiadostivo a stiahol Suiho na seba. Chvíľu si pozerali do očí, potom sa však Sui pustil do dráždenia Ryuuovich bradaviek jazykom. A Ryuu mohol opäť iba vzdychať. ,,Viac, vravíš?" spýtal sa Sui medzi vytváraním vlhkej cestičky jazykom na Ryuuovej hrudi a opätovnom bozkávaní jeho krku. ,,Chceš byť seme?" položil otázku. Ryuu odpovedal okamžite. ,,Nie.." ,,Nie?" podivil sa Sui, ale potom sa len usmial a prikývol. ,,Tak dobre.." zachichotal sa a prešiel rukami po jeho bruchu a stehnách až na kolená. Roztiahol mu nohy a presunul sa medzi ne. Vytiahol Ryuua za ruky do sedu - teraz Sui kľačal na kolenách a Ryuu mu sedel na nohách. ,,Naozaj to chceš?" spýtal sa naposledy. Ryuu odpovedal bozkom. Kurosui sa teda už ďalej nepýtal, chytil tmavovlasého chlapca za boky a veľmi pomaly doňho vnikol. Ryuu mu zaťal nehty do ramien a slabo usykol. ,,Prepáč." zašepkal Sui. ,,Si v pohode?" reagoval ustarane, keď videl Ryuuov strnulý výraz tváre. ,,Hej, som.." pokúsil sa tmavovlasý o úsmev a znovu Suiho pobozkal. Zatlačil mu na ramená, a tak ho prinútil si ľahnúť - sám začal hýbať bokmi sa sprievodu hlasitých vzdychov blondiakovych i jeho vlastných.
Po niekoľkých minútach obaja naraz vyvrcholili.
Ryuu sa zvalil vedľa Suiho na zem a oddychoval. Sui ho pritiahol k sebe a pobozkal ho. Schúlil sa a pritúlil sa k nemu.
,,Sui....milujem ťa.." zašepkal a objal ho. Kurosui sa naňho usmial, zahľadel sa mu do očí a venoval mu bozk.
,,Aj ja teba, Ryuu Nomusuko... Milujem ťa, a dúfam, že ťa budem môcť milovať ešte ďalšie dlhé storočia.. Pretože tak, ako predtým slnko za môjho ľudského života presvetľovalo pochmúrnosť a temnotu mojej samoty, teraz tu žiariš ty, aby si vniesol svetlo do môjho bytia. Ryuu. Bez slnkečného svetla vydržím ďalších tisíc rokov, ale bez teba nechcem byť už ani sekundu..."

no trosku sa to pretiahlo, ale hadam nevadi XD
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Petuss Petuss | Web | 23. prosince 2008 v 23:51 | Reagovat

júúúú..to bolo good.....fakt fajn poviedockaaaa....

2 VampireEvia VampireEvia | Web | 14. dubna 2009 v 19:42 | Reagovat

Eh???Ryuu??A uke??Jeeee!!!Kde berete tie napady??:D
Ale Hare sa mi pacil :'-(
Prekrásna poviedockaaa!!!

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama