Srpen 2009

SasoDei 1

27. srpna 2009 v 20:35 | Hajate
Par obrazkov pariko Sasori x Deidara aj ked vsetky uz poznate :) ae co uz...Ak sa vam predosle doujin pacilo mam v plane prelozit dalsie :) A tedka tie picty,nech sa lubia :)

sasodei.jpg SasoDei image by pulseofmidnight21
blue.jpg SasoDei image by DeidaraxxChan
DeidaraxSasori4.jpg SasoDei image by uchiha-harunadeisaso.jpg SasoDei image by Singleassassin6-fc4706b933363f15.jpg SasoDei image by Vanadora6-8185095cc5527538.jpg SasoDei image by Vanadora
6-2e4c87a2bb646c8e.jpg SasoDei image by Vanadora6-6e07c475b0962136.jpg SasoDei image by Vanadora
264.jpg sasodei image by kyuuka2346667976_032c7fe92c.jpg sasodei image by xXnikichanXx

Tak? Nebolo to az take hrozne,ze nie? :)

Faire la paix avec l`amour

22. srpna 2009 v 20:35 | Hajate |  Others video

Bud som sa zblazdnila,alebo mi uz totalne sibe,kedze som na druhom PC nemam nadej pridat nieco tak aspon video a teraz dovod preco si myslim ze som sa zblazdnila. zasadne som proti Fj aj ked som donutena sa ho ucit (lebo som toho nazoru ze lepsie ako NJ) a pocuvam Fj pesnicky, ktore su take strasne krasne,ze nemozem prestat...Zistujem,ze ta Fj nekonec ne je az taka skareda :)



Text:
J'ai pas demandé a venir au monde
J'veux pas non plus rester dans l'ombre
J'ai pas choisi celui que j'aime
J'veux pas non plus cacher ma peine

Je suis pendue à tes lèvres
J'entends la porte qui se referme
J'éteins le soleil qui se lève
T'as jamais su calmer ma fièvre

J'ai dû combattre mes envies
Et faire semblant d'aimer la vie
Mais aujourd'hui c'est à mon tour
De pousser la porte et voir le jour
De reconnaitre qui je suis
Et faire la paix avec l'amour

J'ai peur de ta voix et du noir
Le noir qui longe le désespoir
Celui-là même qui me poursuit
Et qui me plonge dans l'oubli

J'ai pas demandé à venir au monde
J'veux pas non plus rester dans l'ombre
J'ai pas choisi celui que j'aime
Je ne fait qu'un avec ma peine

VI. časť- Sen alebo realita

19. srpna 2009 v 23:02 | Hajate |  The Bloody Half Moon
VI. časť - Sen alebo realita

Mrazivé ráno prerušovalo len štebotanie vtákov. Postavy v čiernych plášťoch prechádzali lesom chránený hmlou. Aj keď vedeli, že ich nikto nesleduje, chceli si byť sto percentne istý. Ani jeden z nich neprehovoril. Hmla sa začala pomaličky vytrácať. Svitalo. Oblohu zaplavila oranžová farba a vystriedala modrú. Pekný deň bez náznaku nepriaznivého počasia. Hidan kráčal mlčky, za to Itachi sem-tam na neho hodil kradmý pohľad a po každé sa zaškeril. Čakal čo spraví. Nech si Pein na neho vrieska koľko chce, nech ho trebárs aj vyhodí...je mu to jedno. Aj keď by bola naozaj veľká škoda nechať tam jeho. Mierne pootočil hlavu aby na neho videl. Jeho biele vlasy sa odrážali v rannom slnku ako hodváb. Jeho fialové oči blúdili cestičkami lesov, občas zažmúrili, keď ich oslepilo slnko. Itachi si všimol, že v nich pohasol ten plamienok čo v nich bol, keď ho prvý krát stretol. Bolo to snáď kvôli tomu čo mu urobil minulú noc? Odvrátil pohľad. Prečo ho vlastne začal ľutovať? Zahľadel sa do diaľky. Hidan teraz nenávistne prebodával Itachiho chrbát. Nenávidel ho za to čo mu urobil. Nenávidel ten jeho arogantný a pohŕdavý pohľad : JA SOM PÁN A TY LEN PES. Nenávidel tie jeho prenikavé čierne oči. Pohľadom znovu zablúdil do hlbín lesa. Ani jeden z nich nič nepovedal. Hidan sa s ním rozprávať nechcel a Itachi bol zahľadený, ledva vnímal cestu pred sebou. Potriasol hlavou. Zdalo sa mu, že je to Sasuke? Sasuke? Nie to nie je možné. Čo by ten robil? Zatriasol hlavou. Pravdepodobnosť žeby to bol jeho brat bola malá...ale bola. Aj Hidan si všimol, že ho niečo rozrušilo, nedal však nič najavo. Nerád by mal ďalšie problémy a zaujímalo ho vlastne, kde je Kakuzu. Od ráno ako si ho vzal Pein ho nevidel. Dúfal len, že je v poriadku. Itachi náhle zastal a on do neho vrazil. ,,E-eh...p-prepáč." súkal zo seba ospravedlnenie. Itachi na neho pozeral obávaným sharinganom. Ten za krátko zmizol a vystriedali ho čierne oči. Zaškeril sa. Bál sa ho. Áno, veď presne to bol jeho ciel. Ten bojazlivý a trasúci hlas bol pre neho a božský zvon. Miloval to. To, že sa ho ľudia báli. Našlo sa však aj pár vecí, ktoré nenávidel. Napríklad jeho. Toho slizkého hada, ktorý sa zahráva z ohňom.

Čas plynul a obe osoby kráčali mĺkvo. Hidan sa neodvažoval na Itachiho ani len pozrieť. Slnko bolo čoraz prudšie a prudšie. Museli počkať kým sa zotmie a potom budú možno pokračovať v ceste. Ale vyzeralo to tak, že Itachi mal na večer už iné plány. Zastavili sa pri rieke na brehu. Tráva a stromy ich dokonale chránili. Z druhej strany budú chránený divokým tokom rieky. Hidan si sadol ďalej od Itachi a zložil si kosu na zem.V tom plášti mu bolo horko a tak si ho jednoducho rozopol. Ľahol si do trávy a pozoroval oblohu. Zdala sa mu byť taká kludná. Vzdychol si. Obďaleč ho pozorovali dve čierne oči. Sledovali každý jeho pohyb. Zdalo sa, že mu to robí naschvál. Tie zvodné pery, biele vlasy rozprestierajúce sa v tráve- priam pohľad pre bohov.
No teplo neprestávalo. Hidan bol nútený dať si dole plášť a Itachi urobil presne to isté. Situácia vyzerala viac než dobre. Ita sa zatiaľ spokojil len z pohľadom a Hidan pokojne oddychoval v tráve. Stmievalo sa. Večerné hodiny priniesli aj prvé hviezdy na nebi. Tie občas zahalil mrak, všetko nasvečovalo tomu, že v noci bude búrka. ,,Itachi-san." prehovoril Hidan. Itachiho mlčanie mu bolo jasným znakom, že má pokračovať. ,,M-myslím, že v noci bude búrka, nemali by sme sa ísť niekde skryť?" poznamenal, lebo počasie sa náhle zvrtlo. ,,Hm...Bojíš sa snáď búrky?" zjavene to Itachi pobavilo. ,,T-to nie, a-ale nemám ju rád." povedal potichu na jeho bystré uši to však stačilo. Teraz vedel čo na neho platí a rozhodne nemienil zahodiť svoju šancu. Pozrel sa mu do očí. Hidan však nevydržal jeho pohľad a tak sa odvrátil a vrátil sa na miesto kde pred tým ležal. Itachi sa mierne pousmial. Vedel, že raz nájde nejakú pomôcku ako ho zdolať. A ten čas prišiel. Bol tu a teraz. Už myšlienka, že sa opäť nabaží jeho tela ho vzrušovala a príjemne hriala pri srdci. Opäť sa musel nad tou myšlienkou pousmiať. Dotýkať sa jeho jemného tela. Tela, ktorého nikdy nebude mať dosť. Spokojne si sadol pod brezu a privrel oči. Čas plynul. Hviezdy na nebi už nesvietili, mesiac privrel svoje oči. Dve postavy spiace. Jedna určite, ale ta druhá bdela a strážila každý spoločníkov pohyb. Na trávu dopadli prvé dažďové kvapky. Na tvári bielovlasého ninju vytvárali maličký potôčik. Zobudil sa. Kvapky dažďa sa zmenili na poriadny lejak. Hidan sa postavil a díval sa na nebo. ,,Hidan, poďme. Kúsok od tialto je jaskyňa." vykročil a on chtiac-nechtiac musel ísť s ním. Nebolo to ďaleko. Zrovna komfort to nemalo, ale pred dažďom by to malo stačiť. Bolo to malé. Ale jednému to zjavne nevadilo, ale vyhovovalo. Miesto pre dve osoby a pre malý ohník. Ten príjemne osvetľoval jaskyňu a mal aký-taký účinok aj pri ohrievaní. Ita si sadol a oprel sa o kamene. Hidan urobil to isté a na počudovanie si sadol bližšie k nemu. Uchiha vedel, že triumfuje. Vonku sa ozývali blesky a hrmenie. Hidan mal zavreté oči a snažil sa prekonať niečo čo v ňom vzbudzovalo nepokoj. Niečo čo ani sám nevedel pomenovať. Vyrušila ho niečia ruka, ktorá ho nežne hladila na líci. Cítil jeho teplý dych, teplo, ktoré vyžarovalo z jeho tela. Nebál sa. Zacítil na svojich perách tie jeho. Otvoril oči a stretol sa s pohľadom plným túžby. Túžby po ňom. Dovolil mu položiť ho na zem. Zamrvil sa. Vôbec sa mu neležalo pohodlne. Itachi si vyzliekol plášť a dal ho pod neho. Stále to nebolo ono, ale aspoň niečo. Ešte stále neotváral oči. Ten dotyk mu bol príjemný, nie ako vtedy. Uchiha sa spokojne usmieval a pobozkal svojho spoločníka na pery. Jemne ho do nich hrízkal až kým mu ústa neotvoril a on mal voľnú cestu. Zapojil sa. Vedel, že vyhral a dnešná noc bude jedna z najkrajších. Vyzliekol mu tričko a presunul sa k jeho bradavkám. Láskal ich, tak ako aj jeho telo. Keď už bola tvrdá presunul sa k druhej a rukou nenápadne zamieril nižšie. Jemne ho pohladil a Hidan vydal slastný ston. Stiahol mu gate a vzal ho do úst. Najprv mu olizoval len špičku, jeho partner si myslel, že to neprežije. Tá rozkoš, tá slasť. Vzdychal. Pomaly sa začal pohybovať hlavou hore a dole. ,,Itachi!" vykríkol bielovlasý a spravil sa mu rovno do úst. Prehltol to. Jemne ho pohladil po líci akoby to bol ten najväčší poklad na sete. Dal si dole nohavice a pobozkal ho na podbruško. Konečne otvoril oči. ,,Pozeraj sa na mňa, prosím." ich telá sa spojili v jedno. Tento krát to nebolo také odporné. Ostrú bolesť po chvíľke už ani necítil. Začal sa pohybovať a čo skoro sa k nemu pridal aj on. Bolo to krásne. Kiežby táto noc nikdy neskončila. ,,Kakuzu milujem ťa." zašepkal Hidan. Itachi vyvrcholil rovno do neho. Pbozkal ho. ,,Spi sladko." prehodil cez neho plášť a sám si šiel ľahnúť.

Hidan sa zobudil do pokojného a teplého rána. Vtáky veselo štebotali a naháňaním dávali najavo svoju voľnosť. Otvoril oči a uvidel chladné kamenné steny jaskyne. Zarazilo ho, že pod sebou našiel Itachiho plášť, no ešte väčšmi ho zarazilo to, že nemal na sebe odev, ten bol pohodený kade-tade po jaskyni. Postavil sa a obliekol. Vykročil von a musel si zakryť oči pred prudkým ranným slnkom. Nikde nebolo ani známky po žiadnej búrky. Nič. Nebo bolo azúrovo modré, tráva suchá. Pod stromom ležal Itachi. Zo snenia ho vyrušilo až to, že Hidan po ňom hodil plášť. Otvoril oči a šibalsky sa na neho pozeral. ,,Hm...Aká bola noc?" opýtal sa a na tvári mu hral úsmev. ,,Čo sa stalo?!" dožadol si vysvetlenia. ,,Myslíš si, že ti to len tak poviem?" posmešne sa opýtal Uchiha. ,,A-ale tá búrka v noci a t-teraz..." odmlčal sa a cúvol. ,,T-to nie je m-možné...N-nemohol si...K-Kedy?" jeho vystrašené oči zväčšili o tom, že vie čo sa stalo. ,,Hm...Večer keď si za mnou prišil." postavil sa Itachi.




Legendrni Sanini

19. srpna 2009 v 21:24 | Hajate
Uz mam napisanu TBHM ale nevedim ci ju dam uz dneska. Bude este vecer (ak sa bracha ulutosti a na 5min ma este pusti), ale zajtra bude uz urcite. :)

A teraz 13 obrazkov Legendarnych Saninov :)



Dufam,ze sa pacia aspon trosku :)

Aoi picty 2

19. srpna 2009 v 14:06 | Hajate |  Gazette picty
Opat nas mili a krasny Aoi-san
A opat 20 :)


Dneska vecer by uz TBHM mohla hadam pribudnut,tak mi drzte palce :)

SasoDei-Doujin

17. srpna 2009 v 22:46 | Hajate |  Manga
Moj prvý preklad Doujinshi na par SasoDei :) tak snad sa bude lubit.
Oznam pre Chiaki,ktora ito tuzi zase citat TBHM. Mam pre teba dobru sprvu mam napad,takze som sa pustila do pisania :)





KOPIROVAT LEN A LEN SO ZDROJOM!!!

Dess-Dream and heart

16. srpna 2009 v 13:14 | Hajate |  Designy
Zase raz novy design...Kedze povacsina ludia nema rada Michaela,mozno aj to je dovod preco tam nechodi vela ludi xD Takze dufam,ze novy dess s Aoim sa vam bude pacit...Ano,ano na neho sa da aspon pozerat :) Tak teraz dufam,ze bude viac ludi :D Aj ked pochybujem :( Ale nedam nic za to nevyskusat to.


Idem teraz prec,ale vecer sa vratim :) Myuki to prekvpenie pokracuje cekom dbre,uz na nom pracujem 2,5 hodiny xD Vcera vecer to bola 1,5 a dneska hodina :D:D. Tak mozno to este dokoncim,ale ani sa mi nechce,takze uvidime. A neska sa asi pustim do poviedky :). Tak sa tu majte zatial pekne :).

Aoi picty 1

16. srpna 2009 v 12:25 | Hajate |  Gazette picty

Pacia? :) Aoi je myslim si,ze zlaty...A inak bude sa menit dess..kedze vela ludi Michaela nema v laske :( No a s poviedkou to vyzera biedne,pardon,ale ja vazne nemam ziadne napady...alepokusim sa to napisat :)

Neco za neco :)

8. srpna 2009 v 20:26 | Hajate |  Ja a blog

Tak jo...Omluvam se za tu čečtinu xD ale Fu piše česky a mne to tak nejak chytlo. Chtela jsem vam jen oznamit,neco o TBHM. Ne nebojte se nerusim pohadku,ale ja tak nejak nemam napady. Kdbyby jste mi mohli nekdo helfnout...
Nepbo takhle. Napiste do komentarov o com by jste chcteli aby to bylo,najlepsi vyberu a pak to napisu s vienovanim a pohadka bude dlhsi...Ja vas fakt moc prosim napiste to trebars v bodech to uz mi je jedno,ale ja fakt nemam napady.


Dekuju...