Září 2009

VIII. časť - Záchrana

23. září 2009 v 20:39 | hajate n-n |  The Bloody Half Moon
Pohár s čajom padol na zem a rozbil sa. Keď Hidan zdvyhol zrak, za vlasy ho nedržal Sasori ale Itachi. Ten úškrnok na tvári sa mu vôbec nepozdával. Oči zostali čierne ako uhlie a chladné ako oceľ. Takže, genjutsu to nie je. Tentoraz je to skutočný sen. Tentoraz je to tá nočná mora, ktorú nechcel zažiť. Nechcel ale zažije. Márne dúfal, že mu niekto pomôže. Čakal by však zbytočne, rozhodol sa, nebude vzdorovať, aj tak to nemá cenu. Vedel to už od vtedy ako si z neho spravil hračku. Nikdy si nepripustí porážku, tentoraz však nemal na výber. Musel, ak chcel aspoň trošku zmierniť dopad svojej naivity. ,,Ach Hidan...To si si vážne myslel, že ti dám pokoj?" prešiel mu prstom po krku. ,,Takže, ten Pein..." ,,Nie, on bol skutočný on. Keď som ťa nenašiel v izbe rozmýšľal som, kde by si mohol byť a jediné miesto kam by si šiel je tam. Keď som videl ako sa Pein vracia, došlo mi to. Jediné čo by ti povedal je, že máš ísť za Sasorim." blažene sa usmial a rozopol mu plášť. Rukou šiel dole až do nohavíc. Pustil mu vlasy a chytil ho za bradu. Pobozkal ho. Hidan sa nejakým zázrakom odtrhol od trýzniteľa. ,,Dosť, prosím..." povedal takmer plačúco. Podišiel ku nemu. ,,Vzdoruješ?" opýtal sa pobavene, ,,som zvedavý na ako dlho." Pozeral na neho. To telo ho tak strašne dráždilo, že si myslel, že sa zblázni. Tak strašne ho zase chcel. Tu a teraz. Hneď! Aj keby sa snažil držať na uzde, skôr či neskôr by ju bol aj tak povolil, takže to bolo v podstate jedno. ,,Poď ku mne." vystrel ruku. Chytil sa jej. Oprel ho o pult a chytil mu bradu. Pobozkal ho a následne pretočil. Jeden prst mu dal do úst. Perami mu prešiel po krku. ,,Si tak krásny." pošepol mu. ,,Chcem ťa." rukou mu prešiel po krku. Dvere sa otvorili. Otočil hlavu aby videl na votrelca. Kakuzu. Ale nevchádzal dnu, držal len rukou dvere. S niekým sa rozprával. Itachi vybral prst a rukou mu zašiel dole. ,,Ah..." zavzdychal Hidan a sčervenal na tvári po ktorej mu stekali sliny z úst. Kakuzu vošiel a hneď za ním aj...Sasori. ,,I-itachi?" ako prvý sa zmohol na slovo on. Hidan zase zavzdychal, keď Itachi pohol rukou. Radšej zavrel oči. Nechcel vidieť tvár toho koho miloval. Nechcel aby ho on videl takto. ,,Prečo zatváraš svoje krásne oči?" to čo nasledovalo ho predsa len donútilo ich otvoriť a trošku zaskučať. Itachi využil situáciu a prehodili sa. On bol zapretý o pult a Hidana držal pred sebou. ,,Ka-kaku...zu..." povedal ale snažil sa na neho nepozerať. Sasori vykročil k ním. ,,Nepribližuj sa." rukou zakryl Hidanovi oči. ,,Psst..." zahryzol mu do uška. ,,I-iie." vydal slabučký ston, ,,ne-chcem." Kakuzu sa zamračil a podišiel k Sasorimu. Uchiha mal na tváry zákerný úsmev. ,,tak? Čo urobíte teraz?" posmešne sa opýtal. ,,Pusť ho." Kakuzu sa zatiaľ snažil hovoriť kludne. ,,Vážne? A to len preto, že mi to hovoríš ty?" povedal ako malé dieťa. Sasori pohol prstami, Itachi pustil Hidana a on sám stál na mieste neschopný sa pohnúť. ,,Sasori...Pusť ma!" povedal naštvane. ,,Vážne? A to len preto, že mi to hovoríš ty?" pozeral na neho. ,,Hidan, poď ku mne." povedal Kakuzu a podal mu ruku. ,,Odveď ho do izby ja sa o neho už postarám." pohľad mu zabodával do čiernych očí. Obaja partneri vyšli von z kuchyne. Následne Sasori pustil Itachiho. Otočil sa. ,,Zabudneme na to ale nech sa to už viac neopakuje." šiel ku dverám, jeho spoločník bol však rýchlejší. Zabuchol dvere a zamkol. ,,kam by si šiel?" v očiach sa mu zalesklo. ,,teraz keď si tu..." pohladil ho. ,,Už som ti to povedal, ja nie som tvoja hračka." zložil mu ruku. ,,Áno ja viem, ale vďaka tebe som prišiel o krásnu a zaujímavú noc. vynahradíš mi to." Sotil ho do dverí. Pristúpil k nemu a kolenu mu dal medzi nohy. ,,Itachi, vravím že dosť." snažil sa hovoriť pomedzi vzdychy. ,,Páči sa ti to, že?" perami mu prešiel po líci. Pobozkal ho. Sasori ho odtlačil a držal si ho od tela ďalej. ,,Takže ty vzoruješ tiež?" posmešne sa opýtal. ,,je presne ako ty. Nevinný a krásny. Tiež si taký býval Sasori. Čo sa s tebou stalo?" pohladil ho. ,,Prišiel som na to, že si strašný hajzel, lenže to už bolo bohužiaľ neskoro a ja hlupák som ti veril Itachi." chladne sa na neho pozrel. ,,Práve to je na tebe také zaujímavé. Si bábka ale máš city." opäť sa pritisol k nemu. ,,mal som a to je rozdiel." ,,Vážne? A čo Deidara, ku nemu nič necítiš? Viem ako sa na neho pozeráš...Nie som slepý ale za to vzrušený áno. Pripravil si ma o moju hračku." pobozkal ho. Neodporoval, neprotestoval. Ita mu dal dole plášť. ,,Sasori, v kuchyni sme to ešte nerobili." usmial sa.
,,Itachi, otvor tie dvere." ozval sa Peinov hlas. Obaja odstúpili a otvorili dvere. Stál tam ale ten nie veľmi priateľský pohľad sa Sasorimu nepáčil, za to Itachi sa tváril chladne a ľahostajne ako vždy. Pein vstúpil dnu a teraz to bol on kto zamkol. Pohľadom prešiel po oboch na chvíľku sa zastavil na plášti na zemi a potom si sadol na stoličku. ,,takže." začal, ,,ako mi to chceš vysvetliť Itachi?" Sasori si vzal plášť a sadol so po Peinovej pravici a Ita oproti nim. ,,Nemám ti čo vsyvtlovať." podoprel si hlavu. ,,Myslím, že áno." obrátil sa na Sasoriho. ,,Ako si do toho zatiahnutý ty?" ,,Nevinne." odvetil pohľadom smerujúc do steny. Itachimu sa na tvári zjavil úškrnok. ,,Nevinne? A nebol si to ty a kakuzu kto prišil pre Hidana?" hovoril takmer pobavene. Pein si vzdychol a pokrútil hlavou. Ita sa postavil a prešiel ku dverám. ,,Ak ma tu už nepotrebujete, pôjdem." odomkol a šiel von. Šéf počkal kým sa zavreli dvere a obrátil sa na Sasoriho. ,,Prepáč." povedal Saso a on si len vzdychol. ,,Bol by som rád keby ste si to nechali na mimo. Teraz mám pre teba....Hm...Je to skôr prosba. Potreboval by som aby si niečo zistil ale je tu šanca, že to neprežiješ." zahľadel sa mu do očí. ,,Dobre." povedal po chvíľke premýšľania. ,,O čo ide?" uprel zrak na rinnegan.
Kakuzu a Hidan mlčky sedeli na posteliach. Kaku sa nadýchol, že začne aby prerušil to neznesiteľné ticho, ktoré tam vládlo. ,,Kakuzu..." začal Hidan, ,,ja prepáč mi to." ruky mal na stehnách a stisol päste. Ešte stále sa na neho nedokázal pozrieť. ,,Tsc..." zahryzol si do pery a zavrel oči. ,,Ja som nechcel, nevedol som, že je to on. Chcel som len hovoriť so Sasorim. On...On...Ja...Ja..." z rozhryznutej pery mu stekal pramienok krvi. ,,Miluješ mňa." dokončil to čo on nemohol. ,,Sasori mi všetko povedal, ale ja chcem vedieť prečo som to nepočul od teba." podišiel ku nemu a zdvihol mu hlavu aby mi videl do tváre. Hidan mierne sčervenal. ,,Bál som sa." povedal potichu. ,,Čoho?" opýtal sa prekvapene. ,,Že by si to nepochopil...ale aj tak ti na mne nezáleží." dodal ale zrejme to povedať nemal, na tvári mu pristala jeho ruka. ,,Myslíš, že keby mi na tebe nezáležalo nejdem za Peinom a Itachim? Že nejdem za Sasorim? Si sprostý? Ako ťa mohlo niečo také len napadnúť? Ale ty si si to musel vsugerovať do hlavy a držať sa toho, že? Ach jaj Hidan." vzdychol si kakuzu. ,,Prepáč ale keď si sa ku mne správal vždy tak ignorovane, tak som nevedel čo si mám o tom myslieť." pozrel mu do očí. ,,Tak si si myslel to čo ti vyhovovalo aj keď to nemusela byť pravda, že?" ,,Áno." nadul sa ako malé dieťa čo druhému ninjovi prišlo strašne smiešne, pretože sa to absolútne nehodilo do tejto situácie, a chtiac-nechtiac sa rozosmial. ,,čo sa smeješ?" urazil sa bielovlasý. ,,Tej tvojej rozkošnej tváričke sa proste nedá odolať." povedal a Hidanova tvár chytila ešte väčší rumenec ako predtým. ,,Si tak krásny keď sa červenáš." ,,K-kakuzu..." prekvapene na neho pozeral. Bol veľmi šťastný ale zároveň sa aj bál a Kakuzu zrejme postrehol tú nerozhodnosť. Postavil sa: ,,Poď, prejdeme sa. Ukážem ti moje tajné miesto." Otvoril dvere a spolu vyšli do chladného rána. ,,Ale Kakuzu. Nemyslíš, že keď mi to miesto ukážeš, že už nebude tajné?" pozrel na neho nevinnými očkami. ,,Hm...Máš pravdu. Tak by som ti to nemal ukázať." zastal. ,,Kakuzú...," zatiahol Hidan, ,,prosím." ,,Tak fajn." povedal a zaviazal mu oči. ,,Nejdeš ma niekam zahrabať za živa, že nie?" Starší sa pousmial. ,,Keď neuvidíš na cestu a rozviažem ti oči priamo na mieste, ešte stále to bude tajné, lebo ty nebudeš vedieť kade ísť." Hidanovi sa na tvári rozžiaril úsmev. Nešli už moc dlho, trošku ho už začali bolieť nohy ale nesťažoval sa. Zastali. Cítil, že tu je oveľa teplejšie a príjemne to tu vonialo. Rozviazal mu oči, to čo uvidel mu skoro vyrazilo dych.

Cuzsky a hojky :)

22. září 2009 v 16:53 | hajate n-n
Divny nazov? Hned vam ho aj vysvetlim,ale na zaciatok by som chcela dve veci?

1. Dufam,ze sa vam dess paci...(no,ale akosi stavkujete mam ny mysli tych par ludi co sem obcas zajde)
2. Poviedka je hotof


Ale mozno je to vsetko len pre to ze na blok z vysoka seriem T-T ale ne...Nemyslite si..omluvam se *klani se* Viem som odporna,ale akosi ked som na PC hram wow, alebo robim ine veci. Dovod preco som tak friskom dopisala TBHM? Skola :D Ano pocujete velmi dobre S-K-O-L-A. Ale ne v takom zmysle ze skola,ale...Hm...No tak inac...Dneska som do skoly donesla staru poviedku ktora ne je dopisana je to totalne ale brutane hard yaoi ani ne to yaoi ako ta brutalita :D a kamoska si ju cez celu ajinu citala a potom moje TBHM a nemoha som (normalny clovek to nerobi) ist kvoli nej ani na Wc. Ta bude zajtra happy :D Cely den ma rypala do toho aby som pisala,kedze boli povacsinou volnejsie hodky :D

Teraz k tomu nazvu...Prisla som ale za chvilku odchadzam lebo mam este diabolo kruzok :D a bohuzial ho mame az na vlkoch :D a nikto nevie kde, tak sa s veducou stretneme na zastavke :P
bus nam ide 18.36 ale musim ist pre kamku (citj Hebi-kun ktora sere na blog) a pojdeme :) Komlikofane :)

Slubujem,ze zajtra ju uz dam,ale teraz uz za prve nestiham a za druhe sa mi ani nece, sto pro :) Takte lucy a felixy teste sa :D

Tento obrazok mi strasne nechutne pripomina fumiko,myuki a mna :D Ja ako ta z prava taky zaujimavy pohlad :) myu v strede taky mierne hamblie :D a na konec fumiko,ktora sa po vacsine rehoce ked mi vola :D ale skuste pochopit ze 20 min volania vas uz nechutne boli ruky a vy uz neviete ako by ste ten poondaty mobil drzali v ruke :D

Tak fajn moje keci aj tak polovicu z vas nezaujimaju :D Viem si to predsatvit:
Kliknete na blog a uvidite nechutne dlhy a hlavne nudny clanok...Poviete si: ,,Boze tak toto sa mi citat nechce." vyserete sa na to a kliknete na x :D Ze je to tak? Priznajte sa :D:D

Tak ja uz koncim ajte sa mi pekne :-* a drzkam palceky na stredu nech kopu jednotiek donesete :D Inak uz mate znamky so vstupnych? :D

Bie bie

Dejiny Japonska

21. září 2009 v 20:19 | hajate n-n |  japonsko-info
Dejiny Japonska sú dejinami ostrovného národa, ktorý zažil dlhé obdobia dobrovoľnej izolácie od okolitého sveta aj obdobie radikálnych zmien a preberania cudzích vzorov.

Japonsko podľa oddobí:

Predhistorické obdobie:
Obdobie Džómon (do 300 pred Kr.)
Obdobie Jajoi (300 pred Kr. - 300)
Obdobie Kofun (300 - 710)

Tradičné Japonsko:
Obdobie Nara (710 - 794)
Obdobie Heian (794 - 1185)
Obdobie Kamakura (1185 - 1333)
Obdobie Muromači (1333 - 1568)
Obdobie Azuči-Momojama (1568 - 1600)
Obdobie Edo (1600 - 1867)

Moderné Japonsko:
Obdobie Meidži (1863 - 1912)
Prvá svetová vojna
Medzivojnové obdobie
Druhá svetová vojna


Kresby :)

15. září 2009 v 19:51 | hajate |  Ja a blog
Par mojich obrazkov :) Konkretne dajake co mam v zositoch a jeden co som kreslila dneska...


rozvrh:

uz dana spominana kresba:

..................................................................................................................................

tak fajn dneska som sa tesila na RPG s fumiko a myuki...hm..ake akosi sa im nechcelo prist (citaj:vazne dovody)...Tak som tu zostala sama.Hrala som WoW ale tie svine hrodacke -_-" j*bnute lamy zabijaju male lvly...Jedneho by som zvladla ae ked sa po vas rozbehne 10 hordakov s toho pomaly len dvom vidite lvly -_-" asi tazko to zvladnete T-T...Tak fajn,uz by som sa mala na plno venovat blogu n-n" ze?? Posnazim sa...Zajtra pisomka z M tak drzte palceky :-* bru...a koment by sa hodil... :)

VII. časť- Pomoc

6. září 2009 v 14:01 | hajate |  The Bloody Half Moon
VII. časť - Pomoc

Hidan bol zaskočený, takúto reakciu z jeho strany nečakal. ,,Kakuzu?" prekvapene na neho hľadel. ,,P-prepáč ako som ťa zobudil...J-ja len, že..." bolo jedniné čo ho napadlo a Kakuzu sa na tom zjavne dobre bavil. ,,Nespal som." posadil sa a stiahol Hidana k sebe. Skúmavo na neho hľadel. ,,Tak?" pozrela sa mu do očí. Hidan mierne chytil rumenec a hneď sklonil hlavu. ,,T-tak čo?" opýtal sa, lebo mu nedochádzal význam položenej otázky. ,,Nechceš mi niečo povedať?" dúfal, že tentoraz otázku položil tak, že jej rozumel. ,,N-no..." pohľad upieral do zeme. Tak strašne rád by mu to bol vyklopil, ale bál sa jeho. Keď mu vravel tú hrozbu, jeho hlas bol varovný. A ten pohľad. A okrem toho, ak toto bol pekný sen tak nikdy nechcel zažiť tú nočnú moru. ,,Nie." snažil sa povedať to jednoznačne a sebavedome, ale akosi mu to nevyšlo a Kakuzu postrehol, že sa mu zachvel hlas. ,,Urobil ti Itachi niečo?" jednoznačná otázka. ,,Nechcem..." ,,Nechceš a bojíš sa sú dve rozdielne veci. Ale nebudem ťa nútiť. Len si zapamätaj, že nechoď potom za mnou ak sa niečo stane." postavil sa a vyšiel von. Dobre vedel ako to skutočne je. A Pein si myslí, že keď mu pohrozí, že si z toho vezme niečo k srdcu. Hovno a nie vezme. Popravde ten chlapec mu bol ukradnutý a bolo mu fuk čo k nemu cíti, ale z nejakého dôvodu mu nedalo pokoj. Možnosť, že by k nemu mohol tiež niečo cítiť nepripadala do úvahy. Len nechcel mať na misiách ustráchané bábätko. Pôjde za Peinom. Áno...Nie...Pôjde rovno za vinníkom. Itachi Uchiha je ten čo to všetko zavinil. Kakuzu dostal skvelý nápad. Ak ho Itachi chce, musí mu aj zaplatiť. Buď to alebo mu dá pokoj. Viac však dúfal, že mu dá pokoj, ale možnosť privyrobiť si ho neskutočne lákala. Bez ďalšieho rozmýšľania šiel rovno za ním. Nezaklopal, rovno vstúpil. ,,Itachi? Môžem sa s tebou rozprávať?" Kakuzu zrejme prerušil ich rozhovor, lebo Kisame sedel na posteli a mračil sa, zatiaľ čo Itachi ležal na posteli a na tvári mu pohrával úsmev. ,,Kakuzu ideš práve včas." povedal Kisame. Ita sa podvihol a oprel chrbtom o stenu. ,,Sú tu už všetci ktorých si chcel Kisame?" opýtal sa pobavene. Obaja sa zamračili. ,,Itachi, ak chceš Hidana, zaplať..." zaleskli sa mu oči. ,,Je to snáď tvoj majtok?" ,,Môj partner." odvrkol. ,,Takže si si ho privlastnil je tak? A teraz ešte za neho pýtaš peniaze? Takto nedbale zaobchádzať so svojím majetkom." pokrútil hlavou a pozrel na neho. ,,Buď to alebo ho nechaj na pokoji. Vyber si." neuhol. ,,Poviem ti to tak aby si tomu rozumel. Nedám a vezmem." zaškeril sa. ,,Itachi..." ozval sa Kisame. ,,Kisame...Myslím, že som ti to vysvetlil dosť jasne a teraz ma ospravedlňte." postavil sa a otvoril dvere. Kakuzu mu chytil ruku. ,,Ak ideš..." ,,Neboj sa. Tvojho majetku sa ani nedotknem." v očiach sa mu zaiskrilo. Vytrhol sa z jeho zovretia a vyšiel von. Minul Hidanovu izbu aj keď zaváhal. Mal však inú schôdzku. Schôdzka, ktorá by mohla byť veľmi zaujímavá. Vošiel do izby. Itachimu padol zrak na blonďáka, ktorý pokojne spal na svojej posteli. ,,Nemusíš sa báť, spí." povedal mu druhý muž, ktorý ho už čakal. ,,Sasori?" podišiel ku nemu a zdvihol ruku. Odstrčil mu ju. ,,Už som ti raz povedal Itachi, nie som tvoja hračka." zopakoval. ,,Myslím si ale opak." pritisol ho ku stene. ,,Dosť Itachi!" Uchiha mu dal prst na ústa. ,,Dúfam, že ho nechceš zobudiť." kývol smerom na spiaceho Deia. Sasori ho od seba odtisol a otvoril dvere. ,,Von." bolo jediné čo povedal. Šiel ale nezabudol ho pohladiť po tvári. Akcia vyvolala reakciu a tá Sasoriho bola, že tresol dverami na čo sa Deidara strhol. ,,Danna?" pretrel si oči. ,,Je všetko v poriadku?" opýtal sa. ,,Hai...prepáč, že som ťa zobudil." povedal a sadol si ku nemu. ,,Ii desu." pousmial sa. ,,Bol to Itachi-san?" hľadel na neho tým krásnym modrím okom, dlhé blond vlasy mu padali na plecia. ,,Ako si to uhádol?" ,,Lebo len na neho sa viete takto hnevať. Čo od vás chcel." ,,Nič vážne." pohladil ho a usmial sa. ,,Dobrú noc Deidara." blonďák si opäť ľahol a zavrel oči.
Itachi sa so spokojným úsmevom na tvári vracal späť...Tentoraz však pri Hidanovej izbe zastal. Otvoril dvere. Nebol tam. To si mohol myslieť, ale to úplne mení celú situáciu. Mal na neho chuť. Chuť na to krásne telo, telo večne tužiace po bolesti. A on ju práve dneska chcel dopriať. Ale nečakal prázdnu izbu. Žeby šiel za Kakuzom? Táto možnosť tu bola a zdala sa mu asi tak nepravdepodobná ako že jedného krásne ho dňa zistí, že je na ženy. No, problém by tu ani nebol. Je tu ešte Konan, ale pri tej myšlienke, že by sa mal bozkávať s babou sa mu dvíhal žalúdok. Pokrútil hlavou sám nad sebou. Ako ho to mohlo čo i len napadnúť? Otočil sa a išiel preč.

Hidan stál vonku a pozeral vdial, kde sa mihotalo svetlo z najbližšieho mesta. Bola krásna noc. Na oblohe svietil polmesiac. Pofukoval jemný vánok, ale niečo zvláštne viselo vo vzduchu. Nevnímal ten pocit. Teraz pre neho neexistovalo nič podstatné, len on a táto čarovná noc. ,,Tak tu si..." ozval sa spoza neho hlas. Trhlo ho. ,,Kakuzu ťa nenašiel v izbe." osoba prišla k nemu. Keď zbadal ryšavé vlasy a rinnegan uľavilo sa mu. Mal pocit, že je to Itachi. Ten hajzel ho prenasledoval dokonca aj v snoch. Kvôli nemu nemohol ani poriadne spávať. Pein sa na neho pozrel. Musel uznať, že je naozaj krásny. Nedivil sa Itachimu, že ho chce získať. Ale jemu to nestačí len raz. Chytil mu plece. ,,Poď späť." povedal. Neodpovedal, na protest však pokrútil hlavou. ,,Ak ti Itachi niečo urobil kľudne mi to povedz, nemusíš sa báť." pokračoval. ,,Nebojím sa..." povedal nie veľmi presvedčivo. ,,Hidan...Viem to, ale neviem prečo mi to nechceš povedať. Ak sa ti Itachi vyhráža tak hovor, inak ti nemôžem pomôcť." ,,Nepotrebujem ju." podarilo sa mu striasť jeho ruku. ,,Možno by si mal ísť za Sasorim. Bol na tom rovnako." odišiel. Pozeral na jeho odchádzajúcu postavu a potom sa sám vrátil. Chodba bola prázdna, veď kto by už len v noci behal po sídle. Zastavil sa pri svojej izbe a rozmýšľal. Otočil sa a zamieril k Sasoriho. Zostal však pred ňou stáť. ,,Prišiel si za mnou?" pri dverách stála postava. V tej tme ju nebolo ani vidieť. Hidan sa 'trošku' viac zľakol. Bál sa otočiť. Je predsa možné, že tam bude on. Nakoniec sa však premohol. Potešilo ho, keď tam nebol Itachi, ale ten koho hľadal. ,,Poď za mnou." vykročil a Hidan ho nasledoval. ,,Pôjdeme do kuchyne. To je jediné miesto, kde nás nebudú počuť a nikoho nezobudíme. Dáš si čaj?" opýtal sa ho keď boli už v kuchyni. ,,Vedel som, že za mnou prídeš..." zaškeril sa a zdrapil Hidana za vlasy. ,,Pekne si sa chytil do pasce Hidan."

Opat vikend :)

4. září 2009 v 21:45 | hajate |  Ja a blog
A mame tu opat vikend. :) To je ale potesenie...Ako pre koho vsak? V mojok pripade je to asi tak nerozhodne. V skole je fajn...No vlastne fajn ako fajn...Ale dajme tomu,ze aj hej :) Pokial nie ste 9.A Hliny V :D Sak vynimka ne?
Monitor a podobne hovadinky :) Ale to nejak prezijeme :) Prvy den bol fajn,ale hned na druhy sme sa UZ ucili co sa neucila ani sesterka na skole na strednej a to je prvacka :D No vsetko po starom,rozvhrh ten riadne na HOVNO..A mame novi ajinarku...Taka zlata haluzna,mlada a hyperaktivna :) a do konca vie co je aj manga :D A to ma akoze fakt zaskocilo :)
Nic nove akurat ze nas je o jedneho menej..Takze nas pocet v triede je? Hadajte kolko? :D 16!!!! Vela co a na franine sme len...hm...*rychlo pocita* 6-ti :D:D:D ale stava sa aj horsie..hm..mozno.. :)
Mam fajn spravu...Pisem dalsie TBHM:) Mam dojem,ze ako zacal Sk r. tak mam viac fantazie na pisanie :) Ocakavajte dlhsie ako posledna cast :D Dufam,ze sa aspon iekto tesi *tazky vydych* tak asi vsetko..Aj tak pochybujem ze si to niekto bude citat :) Majte sa zatial pekne :-*


VII. časť- Najhoršia nočná mora

1. září 2009 v 19:59 | hajate |  The Bloody Half Moon
VII. časť - Najhoršia nočná more

,,A-ale to nie je možné..." vykoktal so seba po dlhšej dobe ticha. ,,Genjutsu a ty si sa nechal chytiť ako zajac na mrkvu Hidan. Bol som dokonca taký zákerný, že som seba zmenil na neho. Pamätáš sa? Ja áno...Keď si tak sladko kričal- Kakuzu! Milujem ťa!" zaškeril sa a postavil. Hidan si myslel, že toto je tá najhoršia nočná mora. Nie lenže ho ten bastard dostal, ale ho aj zneužil a teraz vie aj jeho malé tajomstvo. V túto chvíľku nevedel čo ho hnevá viac. Prvé čo by v tejto chvíli urobil by bolo asi to, že by pri najbližšej príležitosti skočil z mosta alebo niečo podobné. Ale bohužiaľ nemohol. Bol naštvaný sám na seba. Ne neho a vlastne na vštkých. Na Jashina. Prečo ho takto trestá? Čím takým strašným sa previnil? Skúša ho snáď vo viere? Áno. Musí to byť tak. Iné racionálne riešenie ho v túto chvíľu nenapadá. Smutne sklonil hlavu. Bol porazený. On je ten čo prehral a musel sa s tým zmieriť. ,,Hidan." z premýšľania ho vytrhol Itachiho varovný hlas. ,,Skús šéfovi niečo povedať a sľubujem ti, že to čo sa stalo dneska večer bude oproti tomu pekný sen." zaškeril sa a pobavene sledoval jeho pokornú tvár. ,,A teraz poď ku mne." ukázal na miesto na zemi. ,,Itachi-san...Demo..." ,,To nebola prosba ale rozkaz. A hneď." zvesil hlavu. Práve v tejto chvíli sa cítil ako zbitý pes. Pes, ktorým aj bol. Poslušne si sadol vedľa svojho pána, hlavu však stále nedvíhal. Keď zacítil ruku na svojom stehne, trhol sa. ,,N-nie...Prosím." zavrel oči. ,,V noci si sa nesťažoval." povedal s pobavením Uchiha. Rukou sa presunul vyššie. Chytil mu bradu a otočil mu hlavu ku sebe. Vynútil si dlhý bozk. Hidan sa odtiahol. ,,Itachi-san...Prosím nie." Pustil ho, oprel si hlavu o strom a zavrel oči. Vzdychol si.

Pein sedel v pracovni. Bol opretý o stoličku a nad niečím premýšľal. Vyrušilo ho zaklopanie na dvere. ,,Ďalej!" zakričal a do miestnosti vstúpil Kakuzu. ,,Šéf? Kde je Hidan?" opýtal sa, lebo svojho partnera nemohol nájsť. ,,Je s Itachim. Poslal som ich do..." ,,Zuzuzu..." zo steny sa vynoril Zetsu. ,,Tak? Čo mi prinášaš?" narovnal sa. ,,Uzumaki Naruto práve odišiel z Listovej." ,,Dobre Zetsu, zisti mi kam mieri. Kakuzu neboj sa o Hidana za chvíľku sa vráti. Choď." Vychádzal von so slovami, že on sa o neho nebojí, len ho dlho nevidel. ,,Itachi vraďte sa hneď." opäť sa oprel o sedačku. ,,Uzumaki Naruto. Hm. Veď ja ťa chytím líška." zaškeril sa. Kakuzu sa vracal do izby. Pred ňou ho však niekto čakal. Sasori. ,,Sasori-san." zastavil pred ním. ,,Kakuzu. Potreboval by som sa s tebou porozprávať." obaja muži vošli do izby. Posadili sa oproti sebe na posteľ. ,,Čo máš na srdci?" ,,Kakuzu. Dávaj si pozor na svojho partnera." nechápavo na neho hľadel. ,,Nie som Hidanov otec, postará sa o seba sám." Sasori sa postavil a sadol si ku nemu. ,,Viem, že ten chlapec ti nie je ľahostajný. Ale ak si si ešte nestihol všimnúť on ťa miluje." pozrel na neho. ,,Nie som jeho otec. Je mi jedno čo ku mne cíti." zopakoval. Sasori sa s povzdychom postavil. ,,Keď niečo Itachi chce, vždy to aj dostane. Ver mi. Viem to z vlastnej skúsenosti." vyšiel von. Kakuzu si ľahol a privrel oči.

Itachi s Hidanom sa konečne vrátili. Cesta späť bola rýchlejšia, zbytočne sa nezdržovali. Uchiha šiel hneď za šéfom, aby mu oznámil, že žiadne problémy nenastali a aby dostal nové informácie o Kyuubi Jinchuuriki. Hidan sa pomaly dovliekol do izby. Myslel si, že Kakuzu tam nebude a preto ho trošku zaskočilo, keď ho uvidel spať. Podišiel ku nemu, vzal prikrývku a prikryl ho. Otočil sa, že odíde, ale jeho ruka, ktorá mu zovrela zápästie to nedovolila.



Viem,ze je to dajake kratke,ale musite ma ospravedlnit,nepisala som to totiz na PC,ale na papier na zahradke,takze som nevedela ake to bude dlhe. Mne sa to totiz zdalo celkom dost :) Ale aj tak dufam,ze sa vam to pacilo...Dufam,ze komentik vas nezabije...Este vam prezradim c dalsej casti bude sto pro yaoi... :)