Říjen 2009

Nove SB -Lucy

2. října 2009 v 22:19 | hajate n-n |  Cenky
Novy blogig na spraiatelenie :)

Je strasne moc moc super a musite si kuknut hlavne kvoli poviedke Milencova zrada, ktora je fakt uplne uzasna (aj ked si to Lucy nemysli, ale nas nzaujima nazor autorky, lebo vascina ludi suhlasi so mnou xD) takze povinne -KLIK-
(vsetci neberem ohlad na ziadne vinimky :P)


Urobila moc krasny diplomik (za to som jej tisicerekrat vdacan)
(no skuste niekto tvrdit, ze nie je krasny)



A teraz ten moj (ak nechcete prist o oci nekukat!!)
Tak? Strach a hroza co? :D No dufam,ze sa vam TBHM-Horke pramene pacila n-n lebo ak nie, dalsiu cast necakajte *devil smile* xD :P

IX. časť - Horké pramene

2. října 2009 v 22:00 | hajate n-n |  The Bloody Half Moon
Niekto vošiel po tichu do izby, aby nezobudil spoločníka. Ten však už dávno nespal. ,,Sasori- danna?" opýtal sa do tmy, keď započul kroky. ,,Ste v poriadku?" poslepiačky šiel ku nemu. ,,Danna?" skúsil to ešte raz. Nahmatal ruku postavy a pozrel sa tam, kde by mali byť oči. Z tmy na neho hľadel pár červeného sharinganu. ,,Itachi?" okamžite ako zistil túto krutú pravdu, odstúpil dozadu. ,,Čo tu chceš? Ak hľadáš Sasoriho ten tu bohu..." ,,Nehľadám jeho, hľadám teba." postavil sa a podišiel k tomu živému zlatu. Chytil mu pramienok vlasov a privonial k nim. ,,Deidara, uvedomujte si vôbec, že za všetko môžeš ty?" potiahol ho za ne a on slabučko zaskučal. ,,Nechaj ma Itachi." chytil mu ruku. On mu chytil bradu: ,,Za všetko môže ten tvoj nevinný úsmev. Čo keby som ho trošku schladil?" vynútil si dlhý bozk, do ktorého, po intenzívnom dobývaní, zapojil aj jazyk. Zacúval s ním ku stene a bruchom ho pritlačil o ňu. ,,Teraz mi už neújdeš." dal mu dole gate a rozopol si aj svoje. Surovo do neho vnikol a s každým prírazom vydal Dei ston alebo vzdych. Už to nevydržal a po tvári sa mu kotúľali slzy. Ita sa konečne prehol v chrbte a dokončil svoje dielo. Deidara zaťal zuby a päste. ,,Teraz ma dobre počúvaj Deidara. Nikomu to nepovieš a to čo ti teraz poviem už nebudem opakovať. So Sasorim už neprehovoríš ani slovo. Jasné? Inakšie si budem robiť nočné výlety častejšie." zapol si zips a počkal kým sa aj on dá do poriadku. ,,D-dobre..." sklonil hlavu a keď započul buchnutie dverí, sadol si do kúta. Sedel a premýšľal nad tým čo sa stane, keď príde. Nevedel si predstaviť ako sa s ním nebude rozprávať ale brať jeho slová na ľahkú váhu by bola chyba, ktorú nechcel spraviť. Ani zavŕzganie dverí a osvetlenie izby lúčom božského svetla ho nevyrušilo z melancholického premýšľania. ,,Deidara?" známi hlas, ktorý chcel počuť. ,,Si v poriadku?" odpoveď však nemohol dostať, čupol si ku nemu a zahľadel sa mi do oka. ,,Všetko je v poriadku, mne to môžeš povedať." pokrútil hlavou. ,,deidara?" udivene na neho pozeral. Objal si kolena, ale naďalej zaryto mlčal. ,,Tak fajn ako chceš." postavil sa a ľahol si. ,,Ale myslel som si, že mi viac dôveruješ." zavrel oči.
Hidanovi sa rozjasnili očka ako dieťatku čo dostalo lízanku. ,,škoda, že som nevidel tú cestu." povedal polosmutne, ale v očkách mu tancovali neposedné iskričky. Kakuzu sa pobavene prizeral na tú nevinnú scénu. ,,V živote som nebol v horkých prameňoch." poznamenal, ale jeho elánu neubúdalo. ,,Ideme? Prosím!" chytil ho za rukáv a pritiahol bližšie. Sám si zhodil plášť a potom aj ostatné veci. Pomaly kráčal do vody prepaľovaný Kakuzuho pohľadom. Doslova hltal každý kúsok jeho tela. Zobliekol sa tiež a šiel ku nemu. ,,Si krásny." ruku mu položil na stehno. Hidan nechcene sčervenal. ,,Kaku-zu..." pozeral na neho málinko prestrašeným pohľadom. ,,Všetko je v poriadku." sadol si na neho. ,,Počkaj prosím. J-ja..." sklonil hlavu. Zaškeril sa a vymenil si s ním miesto. ,,Hidan?" Kakuzu sa nestačil diviť. ,,Som ti vďačný za to čo si pre mňa urobil. A hlavne za to, že si ma zachránil pred Itachim." pobozkal mu hruď. ,,Nemáš za čo." uvoľnil sa. Však čo viac si mohol v tejto chvíli priať? Jeho telo bolo láskané a zároveň obmývané teplou vodou. ,,Ale mám Kakuzu. Neviem si ani predstaviť čo by sa stalo, keby ste Sasorim neboli prišli. Toto je jediná vec ako sa ti môžem odvďačiť." hlavu si položil na jeho hrudník. ,,Dúfam, že nemáš v pláne odvďačiť sa takto aj Sasorimu." Hidan našpúlil pery a mierne urazene na neho pozrel. To ho zase donútilo rozosmiať sa. ,,Si tak krásny." pohladil mu strieborne vlasy. ,,Ja viem..." započúval sa do tlkotu je srdca (sŕdc). ,,Hidan..." začal Kakuzu ale bol umlčaný jeho bozkom plným citov. ,,Buď prosím ticho a nechaj všetko na mňa." obdaroval ho ďalším bozkom.Perami prechádzal po jeho hrudi. Šiel až tam kam mu to voda dovolila. Vrátil sa späť na ,,horné poschodie" , najprv láskal prvú bradavku a potom aj druhú. Rukou zašiel dole a končekmi prstov mu prešiel po vonkajšej strane stehna. Kakuzu slastne zavzdychal. Jeho spoločník sa spokojne usmial a rukou mu zašiel do lona. ,,Môžem?" opýtal sa. Kaku ho chytil za boky a posadil si ho na seba. Zavrel oči, bolelo to, no po chvíli sa bolesť zmenila na slasť. ,,Milujem ťa kakuzu." zašepkal. Obaja si vychutnávali túto situáciu. Konečne sú ako jeden, toto je skutočný prejav ich citov, skutočná láska. Prežívali jemné a intenzívne chvíle. Kakuzu bol na Hidana veľmi jemný. Nechcel mu ublížiť a chcel aby sa mu to páčilo. Rukami mu prechádzal vertikálne po tele. Kakuzu sa prehol v chrbte. ,,Ka-ku..zu!" zakričal Hidan a zvalil sa na neho. Zostali v spojení svojich tiel, zmývaný hriechom. Hidan zavrel oči a oddychoval na jeho hrudi. Ešte hodnú chvíľu trvalo kým sa z jedného stali dve. Preplietli si prsty, Hidan sa o neho oprel a nechal sa uspávať jeho dotykmi. Hladil ho po bielych vlasoch a vychutnávali si jeho telo. ,,Hidan nemôžeme zostať moc dlho." povedal Kakuzu a vtisol mu bozk na šiju. ,,Ešte chvíľu prosím." privrel oči.
,,Dôverujem." povedal tichučko Dei a rozpustil si vlasy. ,,Tak v čom je potom problém?" ozvalo sa z druhej strany izby, bolo to také nečakané až blonďákovi vypadla gumička, ktorú mal v ruke. ,,Ak to nie je v dôvere, tak čo potom Deidara." podal mu ju. Zobral si ju, ale skôr ako stihol ruku zložiť do pôvodnej polohy, Sasori mu ju chytil. ,,Deidara. Prečo to všetko robíš? Je za tým niekto?" Dei prikývol. ,,Urobil ti Itachi nie..." odmlčal . Stiahol ho ku sebe a objal. ,,Je mi ľúto, že som tu nebol a neochránil ťa pred ním." pohladil ho po vlasoch. ,,Sľubujem, že nedovolím aby ti už nikedy ublížil. Odpustíš mi to niekedy?" opýtal sa a za bradu ho otočil ku svojim očiam. Dei nemo prikývol a následne ho pobozkal.