Life and Friends

3. března 2010 v 20:02 | ^^ hayate desu... |  Jednorazovky
Prave sa v mojom zivote udiala jedna velka a drasticka zmena...Pytate sa aka? No, to uz taka, ze prechadzam z J na Y... :D hrozna zmena :D

No pre mna je to viac ako by ste si mysleli :) nie je to zlate? uz mi nikto nebude vyhadzovat na oci, ze by som sa po spravnosti mala citat hadžate...Znie to hold trosku divne ^^

Teraz k tomu nazvu, nech tu nekecam trosku od veci...Prehrabavala som (citaj: bola som donute urobit si poriadok v mojom prehladnom bordeli) suflicky a nasla som stray zositok, ktory nema ani zaciatok ani koniec... :) a tak reku, ze vm sem hodin jeden story ktory som pisala, ked som mala straaasne stavy xD t.j velmi velmi daavno.. xD

btw.: mali sme si pripravit sloh na ajinu, kedze zajtra piseme :) nieco blizke mojmu srdcu co sa mi bude lahko pisat xD bol z toho Vlad Tepes..vam to tu potom hodim :D ale budete si muset prekladat a ozaj vyhrala som 3. miesto v medzinarodnej sutazi n.n

.
.
.
.
.

Myslieť si, že život je krásny bola chyba, no myslieť si, že máš priateľov bola ešte väčšia chyba. Pokiaľ nemáš priateľov nikdy nezistíš aký je život krásny. Život, ktorý nám nosí toľko bolesti a smútku. Život, ktorého si všetci tak vážia. Všetci - okrem mňa. Načo žiť život s pocitom, že priat ť môže zradiť a zanechať ti na srdci hlbokú ranu. Takú hlbokú, že ju ani čas nezahojí. A priateľ ti len povie mier? A ty súhlasíš mysliac si pri tom, že všetko bude tk ako predtým. No tá rana je až príliž hlboká a krváca stále znova. Ty sa dusíš vlastnými pocitmi. Chceš icdať najavo. Chceš s mu vyplakať na rameno, chceš mu všetko povedť čo si myslíš, no máš strach. Strch, že už nezostanete ani tými kamarátmi. A v tom sa tá rana znovu otvorí a ty znovu trpíš. Krv tečie z tovjho srdca ako vodopád a ty znova myslíš na to samé - PREČO? Tá bolesť je až moc veľá a už nedokážeš v sebe dusiť pocit, te pocit, ktorý máš zakaždým, keď sa na neho pozrieš. Slzy ti zmáčli celú tvár, no on s ani neobzrie. A ty adáš k zemi ako májový kvet. Ten priateľ čo is mu veril, ten čo si mu dal šancu ťa znovu zradil a krv z tvojho srdca tečie ako Níl, a ty sa znovu pýtaš len prečo? Prečo ten ktorého si mal vždy rád, ten ktorého si vždy odivoval, ten ktorý ti bol viac ako priatľľ. Prečo. Prečo?! Kladieš tu otázku znovu. Túžiš vykričať to celému svetu , no nik ťa aj tak nepočúva. Ani tn priateľ, ktorý ti spôsobil hlkoé rany sa nestará. Tvoje srdce krváca ako tisíc zranených mužov na vojnovom poly. Krváca a nevie prestať. A keď si myslíš, že horšie to už byť nemôže, on ti zznovu vrazí dýku do chrbta a ty len vidíš ako odchádza s tvojím druhým priateľom a ani za neobzrie. Už nikdy. Tvoje srdce znovu pocítlo ranu. Uzavrel si sa pred svetom, pred tými ktorých si ml rád. Tvoje srdce je ako nedobytná pevnosť. Pomaly sa zdvíhaš zo zeme, z tej zeme na ktorej ťa nechal ležať. Bolo to krátko, no tebe to pripadá ako večnosť. Na tvojej tvári ucítiš kvapku dažďa a potom )dalšiu, ďalšiu a ďalšiu. Nebo súcití s tvojimi citmy, len ono vie ako sa cítiš. Slzy sa miešajú so slzami dažďa. Už nemáš silu ďalej žiť, žiť ten život, ktorý ti prichystal toľko rán a padáš na kolená. Hlavú zaborenú v dlaniach, vlasy zmáčané dažďom, ktorý je tvoj najlepší priateľ a ty vieš, že ťa nidky nezradí. No v tom ti niekto chytí ruku a zdvihne ťa. Privinie ť k sebe a ty o držíš, už nikdy ho nechceš pustiť. Ten čo si si ho najmenej všímal, ten čo bol pre teb vžy len nič, ti podal pomocnú ruku. Prijal si ju. Utrel ti tvár zmáčanú od sĺz, tvoje srdce začalo znovu byť. Ten, ktrého si nikdy nemal rád a pohŕdal ním, ti teraz znovu otvoril oči ty vieš, že rna sa pomalyy zahojí, no jazva ti ostane n vždy...
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama